Dedinčania na Záhorí sa zatiaľ o svoje sliepky neboja. Obyvateľka obce Kuchyňa má 13 sliepok a keby prišlo na vtáčiu chrípku, pokojne ich všetky zabije. Robí to vždy, keď jedna zo sliepok ochorie. Skúsenosti má bohaté: "Štyridsať rokov máme sliepky, svine, králiky," hovorí.

Nevie, ako by vtáčiu chrípku na svojej sliepke spoznala, ale myslí si, žeby bola ospanlivá, nevládala by vstať na nohy, spadol by jej hrebeň, ktorý by sa z červeného zmenil na svetlejší. "Potom by neostávalo nič iné, ako odťať hlavu a do hnoja." Stačí, aby v obecnom rozhlase oznámili informáciu o chrípke, a nebude váhať.

Starostka Sološnice Mária Hirthová hovorí, že sliepok je v jej dedine dosť, ale ľudia sa neboja. "Čože by som sa bála vtáčej chrípky," hodí rukou babička prechádzajúca popri obecnom dome.

Podobne uvažujú aj dedinčania v neďalekom Perneku. Na hlavnej ulici stoja dve susedy, jedna sliepky má, druhá nie. Suseda počula v televízii, že pre dospelých majú vakcínu, pre deti nie. No vtáčej chrípky sa takisto nebojí, trápi ju skôr, ako sa dá zistiť, že sliepka na ňu ochorela.

Chovateľke nebude ľúto, keď ich bude musieť zabiť: "Čo si už pomôžem?" Sliepky kŕmi zvyškami a pridáva žito, polmetrákové vrece stojí 200 korún. Sliepka si však podľa nej na seba zarobí, keďže znesie za rok aj 80 vajec. (rf)