MIROSLAV KARHAN (21. 6. 1976, na snímke), odchovanec Trnavy, bude hrať zajtra v Turecku svoj 40. medzištátny zápas. Muž, ktorý je po vypadnutí Timka jediným „Turkom“ v zostave. Teda takým, ktorý hráva v tureckej lige. Hráč Besiktasu nastúpi na trávnik veľkého rivala Galatasaraya tretí raz, ale prvý raz v slovenskom drese.

V poslednom ligovom zápase proti Trabzonu ste vyhrali 3:1 a vy ste otvárali skóre.

„Už druhý raz v lige, predtým to bolo proti Bursasporu, ale toto bol nepríjemný zápas. Diváci nás privítali ohlušujúcim piskotom za prehru v predchádzajúcom kole a až po pätnástich minútach sa k nám vrátila ich priazeň a napokon nás odprevádzali z ihriska frenetickým potleskom. V Turecku futbalový divák pozná iba vrchol a dno.“

Zvrtla sa reč po zápase aj na nadchádzajúcu kvalifikáciu?

„Vo verejnosti ani nie. Veľa tu o nás nevedia, najmä fanúšikovia, považujú nás za obetného baránka. V mužstve mám však dvoch kolegov z reprezentácie Turecka a jeden z nich – Nihat prehodil, že by v zápase rád hral osobku na mňa.“

Ani tureckí hráči nás neberú vážne?

„Medzi nimi je iná situácia. Turci po remíze 1:1 vo Švédsku odpísali tri korunky a v rozhovoroch tvrdia, že Slovensko je jediným konkurentom Turecka v boji o víťazstvo v skupine.“

Aký je váš pohľad na možný priebeh a výsledok zápasu?

„Ťažká odpoveď. Turci sú veľmi náladoví. Ak majú svoj deň, sú neudržateľní a hrá sa proti nim ťažko. Ak deň nemajú, sú rozotierateľní ako maslo. Ak im to od začiatku vyjde, môžeme schytať päťku, ale ak nie, je šanca vyhrať aj rozdielom triedy, 3:0 alebo 4:0. Verím, že môžeme vyhrať. Musíme však o víťazstvo hrať od prvej minúty. Ak by sme začali betónovať, hrať na bod, spoliehať sa na remízu, bol by to začiatok našej prehry. Turci sa bojazlivých a pasívnych neboja.“

JÁN MIKULA, Istanbul