No ktovie, či je Jean-Michel Grangé rád, keď vidí, ako márne sa filmové adaptácie usilujú dosiahnuť slávu a obľubu jeho kníh.

Filmári mali z čoho vychádzať. Na záhadné a netradičné vraždy v tajuplnom prostredí by sa predsa mohlo dať staviť. Plusom by sa mohlo zdať aj dynamické rozplietanie rébusov, rafinované odkrývanie správnych stôp. A príťažlivá je aj dvojica navonok nekompatibilných policajných inšpektorov - spojenie muža na dôchodku, čo už dosiahol svoj vnútorný pokoj, so zapáleným a ambicióznym mladíkom vie v správnej chvíli zabrániť pátosu. Ak sa vydarí dialóg.

Pri prepise Ríše vlkov sa však niekde stala chyba. Akosi to nefunguje.

Akoby sa ten príbeh na plátno nezmestil, ani ak na to dostane dve hodiny. Hoci, zhrnúť by sa dal do pár viet: V Paríži za niekoľko dní zomreli brutálnou smrťou tri mladé ženy, všetky Turkyne, prisťahovalkyne, ryšavé, s podobnými črtami. Kým sa do vyšetrovania púšťa mladý inšpektor, viac-menej na vlastné riziko, jedna mladá dáma z vyššej spoločnosti začína mať podozrenie, že jej manžel vlastne nie je jej manželom a že jej tvár nie je jej tvárou.

Obe linky sa k sebe stále viac približujú a nakoniec sa spoja v jednu. Dáma z vyššej spoločnosti je prerobená Turkyňa, ktorú naháňa brutálna skupina Šedých vlkov. Iná skupina, skupina vedcov a policajtov z protidrogového a protiteroristického oddelenia, ju chce zároveň zneužiť na tajný výskum, vymazať jej identitu, nahradiť jej starú pamäť novou a nasadiť ju ako plošticu medzi moslimských teroristov.

Pripusťme, že je to možné. Ide predsa o fikciu, dokonca o triler. Otázka je, ako to podať tak, aby to aspoň teoreticky malo zmysel. Ako to zjednodušiť, aby pritom neutrpela zrozumiteľnosť. A ako dosiahnuť, aby sa niekto aj bál.

Do obrazu filmu sa podarilo vniesť trilerovú atmosféru, mnohým scénam sa len ťažko prisudzujú časopriestorové súradnice, takže napätie celkom žije. A tam, kde ho niet, sa aspoň zjaví niečo odporné, napríklad, zmrzačená tvár. Rytmus rozprávania je v poriadku, orientálne motívy v muzike, povedzme, cool.

Za to, že výsledok je nakoniec taký nepodarený, môže práve ten komplikovaný alebo teda veľmi nešťastne upravený príbeh. Mix mien, miest, zbraní, súbojov a akcií absolútne likviduje všetko ostatné. A pritom vyvoláva pocit, že keby jeho nebolo, zostala by len biela diera po tom, čo chýba najviac - motivácia postáv.

Plusom musí byť - nech sa deje, čo sa deje - Jean Reno. Úloha vynikajúceho detektíva, ktorého treba špeciálne prehovárať na to, aby sa aspoň na chvíľu vrátil do roboty, mu naozaj veľmi sedí. Komu sa však podarí vysvetliť, prečo sa jeho postava nechá vyšetrovaným prípadom vyviesť z miery do nepríčetna - keď už je taký super vyzenovaný? Treba pre to čítať knihu?

Ríša vlkov (L' Empire des Loups) * Francúzsko 2005 * Réžia: Chris Nahon * Podľa románu J. C. Grangé * Kamera: Michel Abramowitz * Hrajú: Jean Reno, Jocelyn Jover, Arly Jover, Laura Morante * Premiéra v SR: 13. októbra