
Trénerka Anna Vranková a medailistky Marcela Jančová (vľavo) a Katarína Polášková tesne po súťaži v Anchorange. FOTO – (el)
TRENČÍN – V 33-člennej výprave slovenských mentálne postihnutých športovcov, ktorí štartovali na 7. svetových zimných špeciálnych olympijských hrách v Anchorage na Aljaške (USA), boli aj dve členky krasokorčuliarskeho oddielu Dukly Trenčín Marcela Jančová a Katarína Polášková z Domu sociálnych služieb Demy. Domov sa vrátili so ziskom cenných kovov – Marcela skončila na najvyššom stupienku a získala zlatú medailu, Katarína (obe vo vekovej skupine nad 21 rokov) získala cenný bronz. O zážitky z tohto vrcholného podujatia sa s nami podelila trénerka Anna Vranková.
„V krasokorčuľovaní bola silná konkurencia 120 pretekárov z USA, Kanady, Japonska, Kórey, Hongkongu, Rakúska, Ruska a ďalších štátov. Marcela Jančová súťažila v 2. úrovni, kde voľná jazda trvá jeden a pol minúty, Katarína Polášková v tretej úrovni s dvojminútovou voľnou jazdou. Úrovne sa líšia aj povinnými cvikmi a prvkami náročnosti. Prvý tréning na ľade absolvovali športovci s trénermi, druhý deň už boli na ľade sami, tretí deň trénovali bez hudby a na štvrtý deň pribudla hudba. Nasledovali zadeľovacie súťaže a vyvrcholením bolo finále. Viac súperiek mala Marcela, Katarína nemala zadeľovaciu súťaž a nastúpila rovno do semifinále. Moje zverenky si navzájom drukovali a vždy po súťaži čakali na moju reakciu. Tvrdím im totiž, že umiestnenie nie je podstatné, v prvom rade musím byť spokojná s ich jazdou. Marcela vyhrala, ale z Katkinho tretieho miesta som ešte stále sklamaná. Rozhodcovia ju nedocenili a doplatila na boj Ameriky s Európou, čo sa potom odrazilo na bodovaní arbitrov z oboch kontinentov. Určite mala na striebro a pri troche šťastia… Ale tak to už v športových disciplínach, kde pri hodnotení rozhoduje ľudský faktor, býva.“
LEO KUŽELA