BRUSEL – Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu považuje za opodstatnené niektoré časti žaloby proti hromadnému vyhosteniu 74 slovenských Rómov z Belgicka pred dvoma rokmi. Bude sa nimi zaoberať na pojednávaní 15. mája tohto roku.
Sťažnosť proti kolektívnej deportácii 74 neúspešných slovenských žiadateľov o politický azyl z Belgicka v októbri 1999 podala belgická mimovládna organizácia Liga za ľudské práva a manželia Čonkovci, ktorí boli medzi vyhostenými.
Okolnosti deportácie slovenských Rómov žijúcich v belgických mestách Gent a Tirlemont boli veľmi sporné. Rómovia dostali na jeseň 1999 predvolanie na políciu, násilím ich previezli do uzavretého strediska pri bruselskom letisku a prepravili do Košíc. Navyše boli na predlaktí označení číslami. Oficiálne bolo pritom toto vyhostenie označené za dobrovoľné.
Spôsob, akým sa deportácia uskutočnila, viedla Ligu pre ľudské práva k podaniu sťažnosti na štrasburský súd, ktorý ju z väčšej časti označil za prijateľnú.
Súd akceptuje sťažnosť proti okolnostiam zadržania deportovaných osôb, proti neinformovaniu o dôvodoch tohto zadržania a proti prerušeniu kontaktov s okolitým svetom (umiestnenením do uzavretého centra). V týchto prípadoch existuje podozrenie, že došlo k porušeniu článku 5 Európskej konvencie na ochranu ľudských práv.
Štrasburskí sudcovia tiež uznávajú, že Rómovia, ktorým bol zamietnutý azyl, nemali možnosť riadne sa proti rozhodnutiu odvolať (porušenie článku 13). Okrem toho súd prijal aj námietku, že došlo k porušeniu článku 4 štvrtého dodatkového protokolu, podľa ktorého sú „kolektívne deportácie cudzincov zakázané“.
Dva body žaloby štrasburský súd zamietol. Ide o číselné označenie deportovaných Rómov na predlaktí kvôli rozdeleniu sedadiel v lietadle, ktoré podľa súdu nie je porušením článku 3, a teda ponížením týchto osôb. Súd argumentuje napríklad tým, že podobná procedúra sa využila aj pri preprave utečencov z Kosova do Belgicka počas vojny v Juhoslávii.
Okrem toho súd odmietol, že by manželia Čonkovci boli vyhostením na Slovensko vystavení skutočnému a vážnemu riziku neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Toto rozhodnutie podložil okrem iného argumentom, že syn Čonkovcov sa v apríli roku 2000 sám dobrovoľne vrátil na Slovensko za rodičmi po tom, ako prerušil prebiehajúcu azylovú procedúru v Belgicku.
Predseda Ligy za ľudské práva Dan van Raemdonck si želá, aby súd v Štrasburgu svojím verdiktom prinajmenšom zakázal Belgicku kolektívne deportácie cudzincov. Okrem 74 slovenských Rómov v roku 1999 vyhostili belgické úrady hromadne aj skupinu kazašských utečencov, Ukrajincov a v blízkom čase by mali nasledovať Gruzínci.
(tasr)
