Srílančanka Sirimávó Bandáranájaková bola prvou ženou na svete, ktorá to dotiahla až na post premiérky. Politike venovala 40 rokov svojho života. Jej posledným činom bol tiež politický akt - zomrela na infarkt na ceste z volieb. Tam bola svojím hlasom podporiť boj svojej dcéry, prezidentky Chandriky Kumaratungaovej, o udržanie moci v srílanských voľbách. Včera odvtedy uplynulo päť rokov.

Sirimávó Bandáranájaková sa narodila 17. apríla 1916 ako najstaršia dcéra zo šiestich detí majetnej rodiny aristokratického pôvodu. V roku 1940 sa vydala za Solómona Bandáranájaka, zakladateľa Srílanskej nacionalistickej strany slobody. Tá v roku 1956 vyhrala voľby a Bandáranájak sa stal premiérom.

O tri roky neskôr Solómona, ktorý konvertoval z kresťanstva na budhizmus, zastrelil budhistický mních priamo vo vlastnom dome. Sirimávó na prosby Solómonových spolupracovníkov zo strany jeho úrad ihneď prevzala a stala sa tak prvou premiérkou na svete.

Počas svojho úradu pokračovala v manželovej politike znárodňovania krajiny. Už v roku 1961 musela vyhlásiť stav pohotovosti, keď národnostná menšina

Tamilov burcovala občanov k neposlušnosti. Dôvodom bolo, že Sirimávó vyhlásila za oficiálny štátny jazyk namiesto angličtiny sinhálčinu, jazyk najpočetnejšieho etnika v krajine Sinhálcov.

Voľby roku 1964 prehrala, no po šiestich rokoch sa opäť dostala na post premiérky. Jej politika sa stala ešte ľavicovejšou aj vďaka blízkym vzťahom s Čínou a tiež osobnému priateľstvu s indickou premiérkou Indírou Gándhíovou. Neskôr spolupracovala aj s egyptským prezidentom Anvarom Sadatom a juhoslovanským vodcom Titom.

V roku 1972 vyhlásila krajinu za republiku a definitívne zmenila jej koloniálne meno Cejlón na Srí Lanku.

Napriek dobrej medzinárodnej povesti domáca popularita Sirimávó Bandáranájakovej klesala. Ekonomika v krajine kolísala a ona čelila obvineniam z korupcie. Vo voľbách v roku 1977 utrpela zdrvujúcu porážku. O tri roky neskôr ju ako poslankyňu vylúčili pre zneužívanie právomocí a zakázali jej sedem rokov pôsobiť vo vysokej politike. Do politiky sa však vrátila a v roku 1988 len tesne prehrala v prezidentských voľbách.

Význam postu prezidenta medzitým výrazne vzrástol. V nasledujúcich rokoch bol prezidentom Ranásing Premádása, ktorého však po piatich rokoch vo funkcii zavraždili. Nakoniec sa stala prezidentkou ďalšia žena z rodiny Bandáranájakovcov, Sirimávina dcéra Čandrika Kumaratungo, a to v roku 1994. Svoju matku vtedy Čandrika opäť dosadila na post premiérky, i keď jej úloha bola vtedy skôr len reprezentatívna. V politike sa nová prezidentka vydala opačným smerom než jej matka - sprivatizovala mnoho podnikov, ktoré matka predtým znárodnila, vrátane telekomunikácií a dopravy. Silným kandidátom bol aj Sirimávin syn Anura, ktorý však nedostal matkinu podporu a pridal sa k opozičnej Spojenej národnej strane.

Matka s dcérou však nestáli vždy jedna pri druhej a v ich súperení vraj šlo viac než opolitiku - o podiel na moci. Čandrika sa netajila svojou túžbou, aby matka uvoľnila svoje miesto pre nejakú mladšiu tvár, a tak napokon prvá premiérka sveta neochotne, ale definitívne odstúpila zo svojej pozície 10. augusta roku 2000.

Vo svojom prejave vtedy uviedla, že opúšťa svoje miesto, aby tým uvoľnila cestu pre niekoho, kto by v nasledujúcich voľbách zastupoval Ľudovú alianciu, ktorá bola stranou jej dcéry - prezidentky. Pravda však bola, že vo vykonávaní úradu jej už bránilo aj jej chradnúce zdravie, v posledných rokoch sa pohybovala výhradne na invalidnom vozíku. Na jej premiérske miesto nastúpil Ratnásiri Vikremanajak, ktorý dovtedy pôsobil medzi iným aj ako minister vnútra.

Zajtra - atentát na Wolfganga Schäubleho

Autor: LUCIA JAVURKOVÁ