Nezamestnaná mládež s nízkym stupňom vzdelania zo sociálne znevýhodneného prostredia - táto skupina ľudí patrí k tým najproblémovejším na trhu práce. A nemusí to byť spôsobené iba tým, že zamestnávatelia nie sú príliš ochotní takýchto ľudí zamestnať - oni sami sa totiž často z hry vyraďujú svojou neschopnosťou prispôsobiť sa pracovnému životu.
Na túto cieľovú skupinu sa zameral projekt Agentúry podporovaného zamestnávania z Vranova nad Topľou Nový rozmer. Jeho zámerom bolo doplniť praktické zručnosti, ale aj teoretické vedomosti účastníkov a najmä - poskytnúť im psychickú podporu a motiváciu, aby dokázali svoju situáciu zmeniť.
"Mnohých z vytipovaných účastníkov projektu som poznal osobne, pretože som ich pred rokmi učil a vedel som, že bez pomoci si zamestnanie nájdu ťažko," vysvetľuje spoluautor projektu a riaditeľ Agentúry podporovaného zamestnania z Vranova nad Topľou Ľuboš Sopoliga. "A problémom nie j to, že by neboli schopní naučiť sa vykonávať určité práce - v praktickej časti výcviku boli šikovní. Ich slabou stránkou je skôr motivácia. Väčšina z nich nikdy nepracovala a nepracujú ani ich rodičia, takže im chýbajú vzory správania, ktoré je pre nás samozrejmé. Nechápu napríklad, prečo by mali vstať a ísť do školy alebo do práce, keď ich rodičia ostávajú doma - nepracujú. Často vidia len to, že iní majú auto pekné oblečenie, ale nie sú schopní spojiť si to s tým, že preto treba niečo urobiť. Nevidia súvis medzi vzdelaním a určitým ekonomickým statusom."
I keď sa projekt rozbehol sľubne - k vybratým 22 účastníkom sa v priebehu školení hlásili ďalší - nepriniesol také výsledky, aké jeho autori očakávali. Do zamestnania skutočne nastúpil iba zlomok účastníkov. Objavilo sa totiž viacero problémov - niekedy zlyhala komunikácia (mladí ľudia jednoducho nerozumeli príkazom, ktoré dostali), inokedy zvíťazil strach opustiť komunitu, alebo nebolo možné z finančných dôvodov poskytnúť účastníkom naplánované asistenčné služby.
"Na projekt sme mali prisľúbené prostriedky z Fondu sociálneho rozvoja. Tieto však meškali a my sme si nemohli načasovať jednotlivé aktivity podľa potreby. Postup prípravy sa preťahoval, účastníci strácali motiváciu aj dôveru, že im skutočne chceme a môžeme pomôcť nájsť si prácu," vysvetľuje Sopoliga.
Pri zamestnávaní ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia je veľmi dôležitá práve psychologická stránka veci - krok za krokom ich treba nielen pripraviť na všetky situácie, s ktorými sa pri hľadaní zamestnania stretnú, ale aj pomôcť im, aby ich dokázali zvládnuť. "Mnohí z účastníkov tvrdili, že sú ochotní vycestovať za prácou aj do vzdialenejších oblastí. Ale keď prišlo na lámanie chleba a zamestnanie sme im našli, vysvitlo, že sú ochotní ísť len ako skupina. Väčšina z nich sa v živote nedostala ďalej ako do Prešova, prakticky sa nikdy na dlhší čas nevzdialili zo svojej komunity," vysvetľuje Ľuboš Sopoliga. "A teraz by mali nastúpiť do zamestnania niekoľko desiatok kilometrov od domova, do podmienok, ktoré sú im úplne cudzie. Potrebujú istý čas na to, aby si zvykli. Potrebujú niekoho, kto im povie, čo majú robiť, ak ochorejú a nemôžu nastúpiť do práce. Oni totiž nechápu, že to musia oznámiť zamestnávateľovi - jednoducho neprídu a zamestnávateľ to zhodnotí ako neospravedlnenú absenciu.
Ľuboš Sopoliga vidí problém aj v tom, že u nás nie je legislatívne doriešená otázka ďalšieho vzdelávania. "Zamestnávatelia nepotrebujú desiatky učňov, ktorí nevedia pracovať modernými technológiami," tvrdí Sopoliga. "Takýchto ľudí nechcú zamestnať, pretože sa boja, že im zničia drahé zariadenia. Potrebovali by zopár takých, ktorých by niekto naučil s týmito zariadeniami pracovať bez toho, aby oni museli týchto ľudí zaškoľovať. Pomohlo by napríklad keby niekto priamo v regióne analyzoval potreby zamestnávateľov a dokázal pružne pripravovať pracovníkov presne podľa ich požiadaviek pre konkrétne pracovné miesto a pre konkrétneho zamestnávateľa. To je jedna z možností ako riešiť situáciu v regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti a nie je predpoklad, že tam v krátkej budúcnosti príde zamestnávateľ, ktorý zamestná veľké množstvo ľudí." (gal)
