BRATISLAVA - Slovensko od januára na dva roky obsadí stoličku v Bezpečnostnej rade OSN. Valné zhromaždenie OSN včera v New Yorku zvolilo jej päť nových nestálych členov.

Slovensko v rade ako zástupca východoeurópskeho regiónu vystrieda Rumunsko. Pri voľbe nemalo protikandidáta a dostalo 185 hlasov zo 191 členských štátov, 6 zostávajúcich sa zdržalo. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan to vníma ako prejav ocenenia "angažovanosti našej krajiny na medzinárodnej scéne a taktiež vnútropolitického vývoja". Ďalšími členmi rady sa stali Ghana, Katar, Kongo a Peru.

Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson hovorí, že Slovensko sa vždy sťažovalo, že nie je vo svete viditeľné, čo sa teraz zmení. "Ide o prestíž, určite bude mať väčšiu váhu slovenský diplomat, Slovensko ako turistická destinácia, slovenský podnikateľ, alebo Slovensko ako magnet pre investície."

Ústavní činitelia tvrdia, že republika sa bude angažovať najmä v otázke budúcnosti a štatútu Kosova, ako aj vývoja na celom západnom Balkáne a vo východnej Európe. Kým väčšina obyvateľov Kosova trvá na nezávislosti, srbskí predstavitelia to rezolútne odmietajú. Kompromis by mal vzniknúť práve na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Slovensko sa stalo zaujímavejším napríklad aj pre Izrael, ktorý vníma Bratislavu ako možného spojenca.

Samson hovorí, že misia Slovenska pri OSN bude mať "výraznú autonómiu" najmä "v prípade nových nečakaných krízových momentov". Očakáva, že rada sa bude zaoberať najmä Stredným východom, Afrikou, Balkánom, Severnou Kóreou a Iránom.

Trecou plochou môže byť podľa analytika napríklad arabsko-izraelský konflikt, kde sa členské krajiny Európskej únie dostávajú do sporu medzi lojalitou k USA a Európskej rade. "My budeme aktívne pôsobiť tak, aby nevznikla situácia, že bude treba voliť medzi Európou či USA," povedal minister Kukan. Ministerstvo zahraničia v novembri 2005 predloží vláde materiál o slovenských prioritách.

Všetci slovenskí susedia už v posledných 15 rokoch nestálymi členmi rady boli. Česko hneď rok po rozdelení Československa. "Slovensko má výhodu, že je dnes oveľa ďalej a môže sa viac sústrediť na obsahovú stránku," povedal SME bývalý český veľvyslanec pri OSN Karel Kovanda. V súvislosti s vojnou v Bosne a Rwande vtedy Česko presadzovalo názor, že ide o genocídu. "Napriek tomu, že sa tým Bezpečnostná rada nakoniec nezaoberala, Praha získala morálny kredit, na ktorý sa dodnes nezabudlo."

Podľa Kovandu sa jednotlivým štátom málokedy podarí presadiť niečo špecifické. "Nie je dôležité, či krajina niečo presadí sama, ale či je na tej správnej strane v momente, keď sa v rade začína diskusia." (rek)