enie hraníc na Západ. Štrasburský súd bol pre Krenza poslednou možnosťou na odvolanie sa proti rozsudku, ktorým mu nemecký súd v roku 1997 vymeral trest odňatia slobody na šesť a pol roka.

Krenz (63) sa obrátil na súdny dvor v Štrasburgu so sťažnosťou proti tomuto rozhodnutiu, odvolávajúc sa na konvenciu o ľudských právach. Konvencia totiž zakazuje odsúdenie za činy, ktoré neboli v čase ich spáchania trestné. Krenz spolu s ministrom obrany Heinzom Kesslerom a jeho zástupcom Fritzom Strelitzom obvinil nemeckú justíciu, že rozhodla na základe túžby po pomste. Európsky súd napokon zamietol ich žiadosť na základe toho, že sa dopustili trestného činu aj podľa zákonov bývalej NDR. Kesslera odsúdil súd na sedem rokov väzenia, Strelitz má vo väzení stráviť päť a pol roka. Obaja boli členmi obranného výboru, ktorý dohliadal na vykonávanie príkazu strieľať pri Berlínskom múre a hraniciach na Západ.

(tasr)