Kašmír sa zdvíha nad miestom stretávania euroázijskej a indickej tektonickej dosky, ktoré pred 50 miliónmi rokmi vytvorili himalájsky masív.
Seizmológovia podľa agentúry AFP robili merania v podzemí a následne upozornili na zvýšenie seizmickej aktivity, ktorá by mohla vyvolať veľké zemetrasenie v Kašmíre rovnako ako v indických štátoch Uttarančal a Nágsko, ktoré sa ťahajú východnejšie pozdĺž južného pásma Himalájí.
Toto varovanie vyvolalo výzvy na zlepšenie stavieb v regióne, ktoré sa takmer nezmenili po dlhé generácie. Väčšina budov má štyri alebo päť podlaží a sú postavené zo sušenej hliny.
Kašmír je pomerne chudobný kraj a naviac aj trpí separatistickým povstaním, ktoré v indickej časti Kašmíru trvá už od roku 1989 a vyžiadalo si cez 44-tisíc mŕtvych. Oblasť je administratívne rozdelená medzi Indiu a Pakistan, jeho nie príliš významná časť patrí Číne.
Viac než polovica indického Kašmíru zažíva zemetrasenia, Kašmír spadá do 5. kategórie seizmického nebezpečia, čo je o stupeň vyššie než oblasť Kuč v štáte Gudžarát, kde pri zemetrasení o sile 6,7 magnitúdy pred necelými piatimi rokmi zahynulo 20-tisíc ľudí.
Kašmír už pol storočia žije v takmer trvalom napätí. Od získania nezávislosti v roku 1947 si nárok na Kašmír robia ako hinduistická India, tak moslimský Pakistan. Hraničný spor bol príčinou dvoch (z troch) vojen medzi oboma krajinami, ktoré už niekoľko rokov patria k jadrovým mocnostiam.
Napätie v poslednej dobe trochu pokleslo, hlavne vďaka mierovému procesu, ktorý Dillí s Islamabadom začali vlani v januári.
V indickej časti Kašmíru, oficiálne nazývanej Džammú a Kašmír, žije okolo deväť miliónov obyvateľov. Zo 60 percent sú to moslimovia, čo z neho robí jediný indický zväzový štát, v ktorom vyznávači islamu prevládajú. Na pakistanskej strane Kašmíru žije trojmiliónová populácia.
(čtk/afp)
