Keď sa v sobotu ráno začala triasť zem, Fazal Elahi z dediny v severnom Pakistane bol presvedčený, že nastal koniec sveta. A pre jeho rodinu to koniec bohužiaľ bol. Pred očami sa mu zrútil vlastný dom a v jeho troskách zahynula manželka a brat. Ťažko zranenú dcéru Fazal viezol do nemocnice v Mánsehre, vzdialenej necelých 50 kilometrov. Musel pritom prejsť mestom Balakot. Hoci tu žije 20-tisíc ľudí, po zemetrasení to bolo mesto duchov.

Keď vyčerpaný Fazal dorazil k nemocničnej bráne, dcérka mu zomrela v náručí. Bielovlasý muž zostal sám a nemá sa kam vrátiť.

Šesťdesiatročný obyvateľ pakistanského Hillkotu rozpráva v nemocnici v Mánsehre takmer rovnaký príbeh, ale so šťastným koncom. Jeho dcéra je nažive. "Všetky domy u nás spadli a v troskách je 500 ľudí," povedal Lukmán. Ani jeho žena neprežila. V nemocnici leží cez 800 zranených. Pomôcť sa im snaží len osem lekárov a rovnaký počet sestier. Všetci sú unavení k smrti.

Ranení ležia na chodbách i na dvore a ich príbuzní podávajú svedectvo o hrozných rodinných tragédiách.

Zasypaní sú i sudcovia a obžalovaní, útekom si životy zachraňovali väzni.

Hoci v noci pršalo a cesty sú zablokované, nemocnica prijala 900 ľudí. Lekár Siddik Rahmán hovorí, že sa zdravotnícke tímy nemôžu dostať do dedín a boja sa najhoršieho. "Obávam sa, že počet obetí v okolitých dedinách bude veľmi vysoký," povedal.

Muzaffarábád je strediskom pakistanskej časti Kašmíru. Posádky vrtuľníkov, ktoré nad mestom prelietavali 24 hodín po katastrofe, hlásia, že mesto je v troskách. "Všetko je zničené, vyzerá to ako miesto smrti," povedal jeden z pakistanských novinárov Zulfikar Alí.

Zemetrasenie ho zastihlo v Islamabade a na ceste do rodného Muzaffarábádu ho zastavila zavalená cesta. Vydal sa ďalej pešo, ale našiel len skazu. Väčšina domov, obchodov aj vládnych budov spadla. "Nikto nemá predstavu, koľko ľudí zomrelo a koľko prežilo. Domy, ktoré stoja, sú popukané. Nikto sa do nich neodváži vstúpiť," povedal.

Vystrašení obyvatelia strávili noc vonku, v parkoch, na dvoroch a v autách. Väčšina ľudí nemá čo jesť, pretože obchody zostali zavreté. Armáda zriadila tábory a poskytuje potraviny, ale nemôže zabezpečiť všetko potrebné.

V Muzaffarábáde bola tiež univerzita. Ani ona nevydržala a predpokladá sa, že pod jej troskami sú stovky študentov.

Alí našiel na mieste svojho domu len trosky. Mal však šťastie, jeho malého synčeka z nich vyslobodil včas.

(reuters/čtk)