h porážok k takmer sústavným víťazstvám“. Nechtiac ale umožnil aj posledné veľké víťazstvo Nemcov na západnom fronte.
Obdobie víťazstiev spojencov začal práve Montgomery, keď krátko po tom, ako prevzal velenie 8. armády v Afrike, rozdrvil vojská osi v historickej bitke pri El Alamejne.
Veliteľom sa stal tak trochu náhodou, armáde mal pôvodne veliť generál Gott. Ten ale padol a príležitosť dostal Churchillov favorit a druhý kandidát, dovtedy trochu zabudnutý generálporučík Montgomery.
V októbri 1942 stáli vojská generála Erwina Rommela 110 kilometrov od egyptskej Alexandrie, na dosah Suezkého prieplavu. Nacisti neboli nikdy bližšie k uskutočneniu myšlienky obrovských strategických klieští, keď sa africké vojská mali prebojovať od juhu až k hraniciam Sovietskeho zväzu, čím by uzavreli jeho armádu na Kaukaze. Hovorilo sa o konečnom vyhnaní Britov z Afriky.
Na druhej strane Rommelovi sa po úspešnej ofenzíve neúnosne predĺžili zásobovacie trasy, nedostal žiadané posily a predovšetkým Nemci i Taliani nemali dosť benzínu. Ôsma armáda bola naopak silnejšia každým dňom a Montgomery si mohol dovoliť vyhlásiť, že „vynesie Rommela z Afriky v zuboch“.
Práve jeho neokázalosť a odvážne vyhlásenia pôsobili na radových vojakov. Morálku armády Monty posilnil, aj keď odrazil posledný Rommelov pokus o útok. Dvadsiateho tretieho októbra mohol vojakom oznámiť: „Teraz sme dostatočne pripravení. Bitka, ktorá sa začína… bude bodom zvratu vo vojne.“
Pred desiatou hodinou večer sa úplne neočakávane začal britský útok. Britom sa podarilo jeho prípravy dokonale maskovať (Rommel v tom čase ani nebol v Afrike) a v najbližších dňoch využiť viac ako dvojnásobnú presilu.
Hlboké mínové polia a tuhý odpor, hlavne nemeckých jednotiek, ofenzívu síce spomalili, po dvoch týždňoch ale Monty dosiahol vytúžený prielom línie a začal nepriateľa prenasledovať. Občas sa mu vyčíta, že prenasledovanie nebolo dôsledné. Časom ho skutočne znemožnil dážď.
Siedmeho novembra sa v Maroku a Alžírsku za Rommelovým chrbtom vylodili spojenci vedení Dwightom Eisenhowerom a to bol začiatok konca Afrikakorpsu. Prvý krok ale urobil Montgomery a bolo to prvé a jediné veľké pozemné víťazstvo Britov (samozrejme spolu s Austrálčanmi a ďalšími), ktoré sa zaobišlo bez účasti Američanov.
Ôsmu armádu Monty viedol aj pri úspešnej invázii na Sicíliu a pri ťažení po východnom pobreží Talianska.
Pri najväčšej vyloďovacej operácii v dejinách - invázii do Normandie, velil Montgomery všetkým pozemným vojskám spojencov (teda aj Američanom), pre svoju zanovitú povahu sa však často dostával do sporov s podobne zanovitými americkými generálmi, aj s hlavným veliteľom Eisenhowerom.
Britské vojská sa vylodili pomerne ľahko (veľké problémy na jednej z pláží, ktoré opisuje film Zachráňte vojaka Ryana, si z väčšej časti Američania spôsobili sami), ale po pár dňoch britský útok zastal pri meste Caen (to malo byť podľa plánu obsadené už prvý deň). Práve sem Nemci, ktorým aj vo Francúzsku velil Rommel, sťahovali posily, a tak oslabovali svoje pozície pred americkým úsekom frontu. Briti sa potrebovali dostať z typickej normandskej krajiny plnej ciest so živými plotmi do otvoreného terénu, pri Montyho operácii Goodwood sa však ich 700 tankov v jednej vlne za druhou rútilo proti hlavniam protitankových kanónov, až sa útok skončil v ohni, daždi a blate. Od tejto operácie musel Montgomery, ktorý vlastne Američanom uvoľnil ruky, pri každom plánovanom útoku žiadať o americkú podporu, čo ho iste netešilo.
Na najodvážnejšiu operáciu sa Monty odhodlal koncom roka 1944. Nemala za cieľ nič menšie, ako rýchlym úderom prejsť cez Holandsko a jej konečným cieľom bol Berlín. Montgomery tentokrát nezostal verný svojej myšlienke „majstrovského plánu“ (ktorý ale vedel podľa situácie aj rýchlo zmeniť) a nebol ani taký opatrný ako obvykle. Chcel vojnu ukončiť ešte pred Vianocami, ale predovšetkým vstúpiť do Nemecka skôr ako americký generál Patton.
Parašutisti, ktorí mali obsadiť mosty a počkať na prichádzajúce obrnené jednotky pri meste Arnhem, však zoskočili neďaleko dvoch odpočívajúcich tankových divízií SS, ktoré mnohých z nich zmasakrovali. Bolo to posledné veľké nemecké víťazstvo na západnom fronte.
BORIS ZEMKO
V utorok - Prokop Diviš, vynálezca hromozvodu
