Ruská stanica Mir včera ráno skĺzla na orbitu 217 kilometrov a prekročila tak kritickú vzdialenosť 220 km od Zeme, z ktorej už niet návratu. Ostávalo niekoľko hodín, kým najväčší objekt vyhotovený ľudskou rukou, s hmotnosťou viac než 130 ton vnikne do zemskej atmosféry, kde sa znehodnotí. Nie úplne.

Rozptyl dopadu 20-24 ton kozmického odpadu odhadli ruskí vedci na 200-krát 6000 kilometrov územia od Nového Zélenadu po Južnú Ameriku. Ide o oblasť málo obývanú aj málo frekventovanú. „Posielame na Zem 130 ton. Dvadsať z nich prejde atmosférou a desiatky tisíc úlomkov presvištia do Pacifiku rýchlosťou 3000 kilometrov za hodinu,“ hovorí Vladimir Solovjov, šéf pozemného Strediska pre riadenie kozmických letov v Koroľove pri Moskve. „Preto hovoríme: Na tom mieste by nikto nemal byť.“ Nie každý však dbal na varovanie.

Lietanie pomedzi trosky

Deň pred pádom Miru sa v predpokladanej oblasti dopadu trosiek nachádzalo ešte 27 rybárskych plavidiel, väčšinou amerických lodí kotviacich na ostrove Samoa. „Je to ich rozhodnutie. Nemôžeme ich dostať z oceánu násilím,“ hovorí Pat Helm, šéf novozélandskej vládnej komisie monitorujúcej pád Miru. Včera mali novozékandské úrady veľa práce, aby lodiam oznámili, že sa letová dráha mierne posunula bližšie k Novému Zélandu.

Ďalšími, ktorí sa zahrávajú s ohňom, sú členovia rusko-americkej expedície, ktorá má v úmysle nafilmovať posledné sekundy Miru. Štyridsaťosem ľudí - medzi nimi aj ruskí kozmonauti, kameramani a vedci - malo v pláne na dvoch lietadlách sledovať vstup Mira do zemskej atmosféry. Lietadlá mali prelietavať sto kilometrov pod padajúcimi troskami vo vzdialenosti 100 kilometrov od miesta ich dopadu.

Oceán nie je smetisko

Málo pochopenia pre ruský vesmírny výskum preukázal tropický turistický raj Vanuatu. Ostrovný štát s 182 000 obyvateľmi uvažoval o vyhlásení výnimočného stavu. Letecké spoločnosti Nového Zélandu a Austrálie posunuli na neskôr ranné lety nad kritickou oblasťou. V pohotovosti boli aj na Veľkonočnom ostrove patriacom Chile. Santiago de Chile v stredu odmietlo pozvanie do ruského riadiaceho strediska a kritizovalo Rusko, že oceán považuje za smetisko. „Chceme, aby boli ľudia oboznámení s nebezpečenstvom, aké vesmírny odpad predstavuje pre životné prostredie,“ vyhlásil čílsky minister zahraničných vecí Soledad Alvear.

Moskva sa poistila

Na 200 miliónov dolárov poistilo združenie troch ruských poisťovní riziko dopadu trosiek na pevninu. Spoločnosti Rosaviakosmos za poistné zaplatila 1,2 milióna dolárov. V roku 1978 trosky sovietskej družice dopadli na územie Kanady a ZSSR musel zaplatiť viac ako šesť miliónov dolárov. Mir má za sebou požiar aj zrážky s vesmírnymi plavidlami. Moskva rozhodla o jeho likvidácii, až keď po 15 rokoch vo vesmíre trikrát prekročil pôvodnú „záručnú lehotu“. Tento rekord, ako aj ďalšie svetové prvenstvá dosiahnuté na palube Miru sú pýchou ruského kozmického výskumu. Zatieňujú ich časté poruchy, ktorým sa venovali kozmonauti až 80 percent práce vo vesmíre. (reuters, tasr, čtk, kl)