Od svojho ministra sa medzitým dištancoval aj kancelár Gerhard Schröder. Na schôdzke predsedníctva SPD povedal, že Trittin „predstavuje riziko, ak bude takto pokračovať“, čím mu podľa hovorcu SPD „ukázal žltú kartu“. Neočakáva sa však, že Schröder Trittina z funkcie odvolá, hoci CDU chce túto požiadavku opätovne vzniesť na zasadnutí Bundestagu na budúci týždeň.
Príčinou rozruchu okolo Trittina je jeho odmietnutie sloganu Som hrdý na to, že som Nemec. Minulý týždeň obvinil generálneho tajomníka CDU Laurenza Meyera, ktorý sa k tomuto heslu priznal, z mentality skinheda. Medzitým sa Trittin za svoje slová ospravedlnil. Napriek tomu sa rozprúdila vzrušená debata o otázke, či Nemci môžu byť na seba hrdí. Zapojil sa do nej aj prezident Johannes Rau. Vyjadril sa veľmi zdržanlivo a zdôraznil, že „ľudia môžu byť hrdí nanajvýš na svoje výkony“. Tým si vyslúžil kritické poznámky z radov opozície. Dezignovaný predseda liberálov Guido Westerwelle vyhlásil, že najmä mladí ľudia v Nemecku už „nechcú chodiť po svete zhrbení a so zlým svedomím“. Rau nato svoju definíciu skonkretizoval, keď vyhlásil, že „vlastenec ľúbi svoju vlasť, zatiaľ čo nacionalista pohŕda vlasťami iných“.
Debata o vlastenectve je pre nemecké opozičné strany súčasťou diskusie o politickom strede, ktorý si pre seba nárokujú sociálni demokrati i mnohí kresťanskí demokrati. CDU a CSU sa okrem toho bránia obvineniam z pravicového nacionalizmu. Vládnucej ľavici zároveň vyčítajú, že nemá žiadne národné cítenie. Súčasný spor o národnú identitu Nemcov je aj súčasťou predvolebného boja v Porýní-Falcku a Bádensku-Württembersku. Túto nedeľu sa tam konajú dôležité voľby do krajinských snemov.
PRE SME – VLADIMÍR MÜLLER, Bonn
