Estónsky futbal má svoju jednotku v bránke. Tridsaťtriročný Mart Poom (nar. 3. februára 1972 v Tallinne) je od 31. augusta hráčom londýnskeho Arsenalu. Zatiaľ si nezachytal, ale na internetovej stránke klubu tvrdí, že sa nevzdáva šance už v októbri, hoci má viac než silných konkurentov - nemeckého reprezentanta Jensa Lehmana a Španiela Manuela Almuniu.

Stojedennásobný reprezentant krajiny a šesťnásobný najlepší estónsky futbalista (prvý raz už v roku 1993, naposledy predvlani) nie je v Anglicku žiadnym nováčikom. Na ostrovoch pôsobí od roku 1996, v zahraničí trinásť rokov.

Premiéra proti Schmeichelovi

Estónsky gigant, inak tallinnské média brankára nenazvú nielen pre jeho 194 cm a 85 kg, začínal v Tallinna Lövid (Tallinnské levíčatá). V školskom tíme vynikal v národnom športe - basketbale. Lövid boli mládežníckou liahňou najslávnejšieho klubu pobaltskej krajiny - Flory Tallinn. Neskôr si za ňu chvíľu zachytal, ale vlastne ešte ako junior prestúpil v roku 1991 do fínskeho klubu Kuopio Palloseura.

O tri roky prešiel do švajčiarskeho FC Wil. Pôsobil v ňom iba rok, ihneď si ho všimol anglický Portsmouth. Dlho sa v prístavnom meste neohrial. Za polmilióna libier ho kúpilo Derby County. Premiéru mal ako hrom, na Old Trafforde proti Manchestru United.

"Až sa mi triasli kolená. V hľadisku 60-tisíc, naproti môj vzor Peter Schmeichel. Remizovali sme, jediný gól mi dal Giggs," napísal Poom pre reprezentatívnu stránku Estonia v roku 2003. Povedal, že okrem Schmeichela boli jeho vzormi Nemec Tony Schumacher a Belgičan Jean-Marie Pfaff.

Nad svojim poslaním športovca z malej krajiny sa zamýšľal v širších súvislostiach: "Všade sa cítim Estóncom, hoci som doma veľa nehral. Myslím si však, že práve pôsobením vo významných štátoch dávame Európe vedieť, kto sme, čo sme. Akí sme šikovní."

V máji 2004 prijali Estónsko do Európskej únie. V teste na britskom internete o nových krajinách EÚ venovali najmenšej z pobaltských krajín desať otázok. Tretia v poradí bola zo športu: Kto vyhral olympijský atletický deasťboj v Sydney? Možnosti: Poom, Opik (spevák) a Nool. Je to ten tretí, ale menoslov naznačuje, koho Angličania z malej krajiny asi poznajú.

Záujem mal aj sir Ferguson

Derby si chránilo Pooma ako ikonu. Manažér John Gregory odmietol ponuku Evertonu na 4,5 milióna libier za Estónca, hoci klub sa už dostával do finančných ťažkostí. V roku 2003 ho predal Sunderlandu za 2,5 milióna. Do Arsenalu odišiel na hosťovanie, jeho cena je 4,1 milióna libier.

V Sunderlande si Pooma nevedeli vynachváliť. Na Stadium of Leight pri každom vydarenom zákroku obľúbenca z neznámej krajiny znelo ťahavé: Pooooooom! Bol to povel do spevu hymny.

John Jenkins v klubových novinách písal, že Estónec je najlepším brankárom v histórii Sunderlandu. To isté tvrdili i v Derby. V sezóne 1999/2000 ho vyhlásilli za futbalistu roka v Derby County. Asi by ho nikdy nepredali, nebyť finančných suchôt. V roku 2002 mal o Pooma záujem dokonca legendárny kouč sir Alex Ferguson z Manchestru United. Vytypoval si ho v čase, keď bol Francúz Barthez zranený. Derby sa toľko okúňalo, až ManU kúpilo Španiela Ricarda.

Na internetovej stránke Arsenalu v októbrových predsavzatiach estónsky otec dvoch synov Markusa a Andreasa, šťastne ženatý s Tallinnčankou Lissel, vyjadril túžby. Prvou je nastúpiť vo vážnom zápase vo výbere Arsena Wengera. Druhou je snaha predstihnúť v tabuľke 3. skupiny o postup na majstrovstvá sveta Lotyšsko. To zdolalo doma 2:1, a v Tallinne zobralo body aj Rusom po remíze 2:2.