Udelenie tohtoročnej ceny je návratom k tradíciám a odkazu zakladateľa ceny Alfreda Nobela. Strach pred ničivou silou zbraní hromadného ničenia fungoval vždy spoľahlivo. Navyše, tento rok si svet pripomínal šesťdesiat rokov od zhodenia jadrových bômb na Hirošimu a Nagasaki a v posledných rokoch riešil, čo s jadrovými programami Iraku, Iránu a Severnej Kórey.
Po prekvapivých oceneniach (2004 - environmentalistka Wangari Maathai z Kene, 2003 - právnička Širín Ebadiová z Iránu) akadémia vybrala favorita. Víťazstvo atómovej dozornej agentúry a jej šéfa už niektoré médiá predpovedali deň vopred.
Nobelov výbor dvakrát po sebe uprednostnil odvahu a nasadenie žien riskujúcich denne v nepriateľsky naladenom prostredí, teraz uprednostnil globálnu tému jadrovej hrozby.
Baradej s Medzinárodnou agentúru pre atómovú energiu bol priam vzorovým kandidátom. Ich úlohou je dohliadať, aby jadro všetci využívali len na mierové účely. Muhammad Baradej, hlavný "krotiteľ" diktátorov a šialených vedcov obchodujúcich s jadrovými technológiami, si ocenenie preberie 10. decembra v Osle.
Asi nie je náhoda, že bojovníci proti jadrovým zbraniam dostávajú ocenenie každých desať rokov. V roku 1985 prichádzala s nástupom Michaila Gorbačova nádej, že jadrové preteky medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom sú na konci. Cenu dostala skupina amerických a sovietskych vedcov Medzinárodné hnutie lekárov za odvrátenie jadrovej vojny.
Britského vedca Josepha Rotblata, ktorý celý život venoval boju proti jadrovým zbraniam, ocenili v roku 1995. To bol signál, že aj po zmierení rivalov z obdobia studenej vojny zostávajú jadrové zbrane obrovským nebezpečenstvom. V roku 2005 je to ešte zrejmejšie.
Kritici Baradeja tvrdia, že jeho agentúra zlyhala vtedy, keď mala byť najtvrdšia a namiesto toho sa púšťala do konfrontácie so Spojenými štátmi. Že to s bojom proti jadru myslí vážne, môže ešte ukázať. Tento rok ho zvolili na čelo agentúry tretí raz.
