Atmosféra Amsterdamu sa okamžite votrie pod kožu. Hustá sieť kanálov, na ktorých kotvia hauzbóty, všadeprítomné bicykle, úhľadná architektúra ako z vláčikových krajiniek, to všetko v kontraste s dráždivými vzruchmi iného typu.
"Dobrí chlapci idú do neba, zlí do Amsterdamu," je napísané na tričkách, ktoré sa dajú kúpiť vo väčšine amsterdamských obchodov so suvenírmi. Samozrejme, aj v dievčenskom variante. Amsterdam sa zvykne nazývať aj mestom hriechu.
Obyvatelia vonkoncom ako hriešnici nevyzerajú a už vôbec nie ako zlí chlapci a dievčatá. Zjavne žijú zdravo, lebo sa všade vozia na bicykloch. Bicyklov sú tisíce. "Parkujú" priviazané hrubými reťazami o ploty a zábradlia, ktoré sú nimi obsypané. Ktovie, ako si dokážu ich majitelia spomenúť, kde bicykel zamkli. Niektorí to asi zabudli, mnohé bicykle sú v pokročilom štádiu rozkladu, z niektorých ostal už iba rám. Horské bicykle nevidno, Holandsko je rovné ako stôl. Všetky modely sú ako z prvej polovice minulého storočia, vysoké, jazdí sa na nich vo vzpriamenej polohe.
Amsterdamčanky sa nekašlú. V minisukniach, s lodičkami sadnú do sedla a už pedálujú, často s mobilom pri uchu a s jedným či dvoma deťmi na sedačkách. Cyklisti tu majú viac práv ako chodci, zdá sa, že bicyklové chodníky vedú všade, čo sa o peších až tak povedať nedá. Mimochodom, dámskej obuvi koncom septembra, keď už bolo pomerne zima, kraľovali plážové flip-flopy (žabky) a čižmy.
Samý úlet
Na preklade honosného antického stĺporadia sa skvie latinský nápis "HOMO SAPIENS NON URINAT IN VENTUM", teda "rozumný človek nemočí proti vetru". Múdra reč. Mimochodom, keď sme už pri tom, muži sú cikania proti vetru ušetrení. Môžu použiť urináriá, verejné otvorené pisoáre. Kto sa nehanbí, môže si uľaviť. Dámy majú smolu.
Kdekoľvek sa pozriete, všade zazriete nejaký úlet. Šesťdesiatročná babička s fialovými dredmi, v parku množstvo bronzových sôch - varanov, leguánov a iných plazov, ako živých. Plytký plavecký bazén pred domom, ktorý je však označený tabuľkou, že ide o umelecké dielo. Stovky hauzbótov, v ktorých normálne bývajú ľudia. V tomto meste môžete vyjsť na ulicu oblečený akokoľvek a nevzbudí to pozornosť. Zopár mladých mužov s neistým krokom bolo oblečených rovnako. Mali (v sobotu dopoludnia) študentské uniformy námornej akadémie, niektorí boli celí vyváľaní v blate. Večierok, ktorý sa začal v piatok po prednáškach, sa očividne trochu pretiahol. Nejakých ich kolegov sme videli aj večer. Opäť v uniformách sa s hurónskym revom vyrútili z dvoch mikrobusov a svižne vpálili do krčmy. Zajtra budú vyváľaní aj oni, ale ktovie, prečo sa na žúr poobliekali do uniforiem.
Pri tejto príležitosti treba povedať, že v Amsterdame zábradlia pri kanáloch často nevidno. Ani na terase vychýrenej Hard Rock Café nie sú. Asi to nie je pravé miesto pre flámujúcich vysokoškolákov.
Vo vykričanej štvrti
Kanály v Amsterdame sú krásne, svetlo a oblaky pôsobia ako z obrazov slávneho Amsterdamčana Rembrandta, úzke vysoké domčeky sú ako zo škatuľky. Jedna z najväčších atrakcií Amsterdamu, Red Light District, však povznáša iné veci ako ducha. V štvrti červených svetiel sa ponúkajú prostitútky. Kým v mnohých mestách na svete sa snažia prostitúciu vystrnadiť na perifériu, v Amsterdame jej pohostinne prenechali najstaršiu časť mesta a urobili z nej súčasť turizmu.
Prechádzame ku kanálu Oude-zijds Achter-burgwal. Po všetkom, čo človek vidí v meste, ho už neprekvapí fontána v tvare gigantického mužského prirodzenia, akoby sa zhmotnila pubertiacka kresbička. Popri kanáli postávajú tmavé postavy. Blížia sa k nám. Tuhneme, ale sú to slušní obchodníci. Pane, mám najkvalitnejší kokaín, výbornú extázu. Muži ponúkajú všetko, na čo si len turista zmyslí. Zrýchľujeme krok, díleri sa nám napriek všetkému nezdajú celkom dôveryhodní. Onedlho zazrieme slávne výklady.
Prostitútky sa totiž v Red Light District nepotulujú po uliciach, ale prenajímajú si výkladné skrine. Tu, osvetlené červeným svetlom, v spodnej bielizni, predvádzajú svoje kvality. Niektoré pôsobia ako živé bábiky, s vyšpúlenými ústami sa eroticky pohupujú z boka na bok. Iné to už očividne prestalo baviť, sedia na stoličke a otrávene hľadia von na potenciálnych zákazníkov. Jedna si umýva zuby v malom umývadle. Vidíme všetky možné rasy, rozmery, proporcie, oblečenie - od anjelsky-chlipnej bielej až po ťažkoodenecký výstroj ako zo sadomasochistického salónu. Výklady sú súčasti malých pracovní - na niektorých je zatiahnutý záves. Z jednej vidíme odchádzať spokojného klienta.
Na preplnených nábrežiach však nevidno iba sexuálnych turistov, ale aj sporiadané páry, aj v strednom veku. Red Light District je vyhlásená atrakcia, niečo ako Múzeum Vincenta Van Gogha. Davom sa prepletajú policajt a policajtka, tlačiaci bicykle. Pozorne sa obzerajú po rajóne a s úsmevom odzdravujú miestnym aktivistom.
Sexuálne pracovníčky
Sedíme v útulnom pube na konci kanála, ktorý ničím nepripomína hniezdo neresti. Prihovorí sa nám Tom, Angličan, asi štyridsiatnik. "Choďte sa pozrieť do Banana Baru. Tam sa dievčatá predvádzajú rovno na barovom pulte, kúsok od vás. A naozaj používajú aj banány. Značka je značka," smeje sa. V Banana Bare vraj človek zaplatí 40 eur a môže hodinu piť, čo len vládze. Tom pôsobí, že tam strávil niekoľko hodín, ale je pri vedomí a zhovorčivý. "V Divadle Casa Rosso je zasa živý sex, to by ste neverili, koľko žien sa tam chodí pozrieť." Tom je očividne znalec miestnych pomerov, tak sa pýtame na prostitútky. Nájdu sa tu aj narkomanky, ale inak sú to vraj fajn baby. "Berú to ako svoju prácu a robia ju dobre. Dokonca môžu vstúpiť do odborov."
Dvíhame sa na odchod. Tom ešte rýchlo dáva k dobru príbeh synovca svojho známeho. S kamarátmi z vysokej školy si naplánoval celoprázdninové putovanie po európskych mestách. Začali v Amsterdame a nikam inam sa už nedostali. Rozpočet na dva mesiace minuli za dva týždne a rodičia im museli posielať peniaze na cestu.
Opäť vplávame do zmyselného prúdenia Red Light Districtu. Návštevníkov lákajú živé šou, múzeá sexu i sexshopy, ktoré uspokoja aj klientov s veľmi, ale naozaj veľmi špecifickými záľubami (aspoň ja si neviem celkom dobre predstaviť, na čo môže slúžiť napríklad objekt podobajúci sa na rozvetvený infúzny stojan s niekoľkými metrami priesvitných hadičiek). Na kraji štvrte prichádzame k Múzeu marihuany.
Zelená je tráva
Prehliadka múzea netrvá dlho, priestory nie sú veľké. Najviac nás zaujali rastlinky, ktoré tam pestujú, na ukážku. Inde na svete by bol za to prokurátor. Od dievčaťa v kase sa dozvedáme, aké je indické konope dôležitá kultúrna plodina, čo všetko sa dá z neho vyrobiť, aký význam má pre umenie (veď reggae by bez marihuany nemohlo vzniknúť) a aké je dobré, že sa dá joint zapáliť normálne na verejnosti a nehrozia za to žiadne postihy. "Amsterdam je najlepšie mesto na svete," hovorí a svietia jej pritom oči.
"Amsterdam je hrozný, nenávidím ho," vyznáva sa predavač v Coffee Shope. Takéto podniky nájdete v Amsterdame na každom kroku a nie sú to obchody s kávou, ako by sa mohlo zdať podľa názvu, ale miesto, kde sa dá legálne kúpiť a zapáliť marihuana alebo hašiš. V tomto dokonca nemajú ani kávu, teplé nápoje sa po desiatej nepodávajú, a alkohol je v Coffee Shopoch zakázané predávať. Nejsť do Coffe Shopu v Amsterdame by bolo ako vyhnúť sa pizzerii v Ríme. Tento nás zaujal výzdobou - kosáky a kladivá, kremeľské veže, namaľované na stenách. Niekto sa tu zahľadel do "socíku". "Sú tu drahé byty, ľudia tu nežijú dobre, zlé mesto," pokračuje predavač. Coffee shop je úplne prázdny, nudí sa. Prezeráme si menu na barovom pulte v plastovom obale - namiesto kávy, čaju a piva tu ponúkajú rôzne odrody marihuany a hašiša, zoradené podľa sily. "Ja som z bývalej Juhoslávie a to vám poviem, nie je nad socializmus," takéto slová z úst predavača drog znejú bizarne, ale v Amsterdame si zvyknete. Radíme mu, aby to skúsil v Číne alebo na Kube. "Kuba je krásna, rád by som tam išiel." Výzdoba coffee shopu však nie je jeho ideou, vymyslel to majiteľ. "Ale mne sa to páči. Tak čo, vybrali ste si? Táto odroda je naozaj super."
Kto to povedal, že krajinou neobmedzených možností je Amerika?
o o o
Na druhý deň ráno prší. Je to tu vraj bežné. Ľudia idú do práce. Sú všetkých možných rás a sú tu doma. Pri jazde na bicykloch mnohí držia dáždniky. Vyzerajú spokojne. Nazeráme do obchodu so suvenírmi. Všade sú dreváky, syry, veterné mlyny, tulipány, čokolády, marihuanové listy. V chladničke vidíme spolu s fľašami koly a ľadového čaju aj škatuľky s čerstvými halucinogénnymi hubami.
Pred odchodom domov si poslednýkrát ideme sadnúť do sympatickej krčmičky. Chodia sem len miestni, na niekoľkých stoloch hrajú šach, pijú pivko z malých pohárov, kávu. Pohoda. Prihovoril sa nám starší, slušne oblečený pán, akého si u nás vieme predstaviť, že chodí v nedeľu do kostola so svojimi vnúčatmi. "Boli ste sa pozrieť v Red Light Districte? Pekná štvrť, však?"
Amsterdam je prudko návykové mesto. Kombinácia neuveriteľnej estetiky, umeleckej charizmy, spôsobnosti a dráždivosti je neodolateľná. Aj dobré dievčatá a dobrí chlapci sa do Amsterdamu radi vracajú.
FOTO - AUTOR
Pôdu v Amsterdame vybojovali od mora, je vzácna. Preto musia byť domy úzke a vysoké. Nábytok sa sťahuje zvonka cez okná pomocou lana a kladky.
Amsterdam je rajom bicyklistov, v Holandsku je to najobľúbenejší dopravný prostriedok. Bicykle tu slúžia aj ako dodávka či rodinný pick-up.
Prostitútka vo výklade v Red Light Districte. Fotiť sa tu dá len potajomky, sexuálne pracovníčky sa asi hanbia.
Jedinečné mužské verejné pisoáre nájdete len v Amsterdame. Asi v duchu hesla "homo sapiens nemočí proti vetru".
