FOTO - REUTERS

Maskované vyčíňanie sa opakuje každý rok ako bujará predohra veľkonočného pôstu. Kolektívne hodovanie, pitky, tance a ďalšie telesné radovánky – to všetko umocnené fantastickými prevlekmi.

Karneval niekto nazval piatym ročným obdobím. Preslávil Benátky, je veľkou atrakciou miest nemeckého Porýnia. Fašiangy pozná aj kdejaká slovenská obec. Pohanské slávnosti starých Grékov a Rimanov si osvojila katolícka Európa. Ale len v brazílskom Rio de Janeiro prirovnanie platí doslova. Jar, leto, jeseň, zima a karneval.

Do Brazílie priniesli karneval Portugalci. Nemohli, pravda, tušiť, aká výbušná zmes vznikne spojením európskeho, černošského a indiánskeho živlu. Karneval sa začína obvykle štyridsať dní pred veľkonočným pôstom a trvá štyri dni až týždeň. Skúsenosti Pedra Massoneho hovoria niečo iné: „Trvá to od júna. Pracovali sme non-stop.“

Massone je organizátorom tanečnej skupiny Imperio Serrano, jednej zo štrnástich špičkových škôl samby, ktoré tento rok súťažili na špeciálnom karnevalovom štadióne Sambadrome. Ich výpravu staval stočlenný tím remeselníkov vo veľkom skladisku v prístavnej štvrti. Osem alegorických vozov vyzdobili drakmi, niektoré vyzerajú ako zámky, iné ako obrovské sýtozelené hojdacie kone.

Každá škola samby predvádza na Sambadrome približne hodinový program. Súťažné prehliadky trvajú dve noci. Program a výprava každého čísla sa obvykle viaže na jednu tému. Škola Imperio Serrano si vybrala románové príbehy z chudobného brazílskeho severovýchodu. „Na jednom voze sú obrovské škorpióny, kaktusy, dobytok a somáre. Iný ukazuje vzkriesenie mužov zabitých v boji s leopardmi, drakmi a supmi. Zvery sa krížia a vytvárajú démonické okrídlené stvorenia s obludnými hlavami a prasačími telami,“ pokúša sa slovami popísať súťažný program spravodajca agentúry Reuters.

Na každom voze sú početné „queijos“, otáčavé platformy s divo sa zmietajúcimi tanečníkmi. „Tento rok nemáme nijakých nahých ľudí, ale predtým sme ich mali,“ konštatuje Massone.

Znie to možno nevieryhodne, ale nahota v Riu má svoje hranice. Pred pár rokmi vzbudila diskusie v novinách alegória na kresby Leonarda da Vinciho. Blýskavé telá istého tanečného páru mali len miniatúrne bikiny amuž vyzeral na niektorých fotografických momentkách vzrušený nielen tancom. Brazílci si potom spomenuli, že sú slušnými katolíkmi.

Školu Imperio Serrano stáli alegorické vozy v prepočte 833-tisíc dolárov. Iné školy zaplatili aj dvojnásobok. Špičková karnevalová šou je stále nákladnejšia a bez sponzorov to nejde. Na rozdiel od minulých rokov aspoň ustúpil vplyv ilegálnych lotérií, ktoré financujú najmä chudobnejšie školy samby.

Reklamy priamo na alegorických vozoch sú zakázané, ale podľa témy programu možno tušiť sponzorove záujmy. Brazíliu čakajú prezidentské voľby – jeden kandidát teda podporil sambovú školu, ktorá potom v programe propagovala jeho rodné mesto. Dve školy zasa dostali peniaze od leteckých spoločností. Ich program čerpá z dejín lietania – od bájneho Ikara až po vesmírne lety.

Favoritom súťaže bola škola Imperatriz. Vyhrala už tri razy a tohto roku prišla s príbehom brazílskych indiánov kmeňa Tupi, ktorých „zahrali“ sporo oblečení operení tanečníci a tanečnice. Škola Sao Clemente zasa predstavila program na tému ochrany prírody.

Najlacnejšie lístky na obdivovaný i preklínaný Sambadrome sú po 3 a pol dolára, čo je pre mnohých Brazílčanov veľa. Pre obrovskú väčšinu sa skutočná zábava odohráva v uliciach. Neuvidíte tu drahé kostýmy ani telá profesionálok vylepšené plastickými operáciami. Stačí tričko a šortky alebo plavky.

Tohto roku sa píše o návrate „bandas“ a „blocos“ – pouličných orchestrov s desiatkami, ale aj tisíckami tancujúcich fanúšikov. Každá štvrť, každá ulica má nejaký ten orchester. Ich program sa skladá zo „sústredenia“, keď hrajú na jednom mieste niekoľko hodín, a potom z pochodu po vopred určenej trase, ktorú často nedodržia.

Kto je unavený, môže si pospať. Aj na ulici. Kto má chuť na náhodný sex, mal by myslieť na ochranu. Vláda v tomto roku plánovala rozdať bezplatne 71 miliónov prezervatívov – miestni výrobcovia karnevalovú spotrebu nestačia pokryť, takže časť objednali až z Indie. A nikto nesmie zabúdať na osobnú bezpečnosť – v meste, ako je Rio, sa netreba producírovať so zlatými hodinkami, šperkami a vydutým vreckom.

Na rozdiel od oficiálnej súťaže nie sú „bandas“ a “blocos“ pod dohľadom cirkvi. Tej prekáža ani nie tak nahota, ako akýkoľvek náznak rúhania v programoch sambových škôl. Pouliční tanečníci si môžu dovoliť prezliecť sa aj za čertov alebo mníšky. Netrápi ich vlastne ani to, že oficiálne sa karneval v stredu skončil. Zabávajú sa ďalej, niektorí to natiahnu až do ďalšieho týždňa. Najradšej by to tak robili celý život.

Spracovala

BAŠA JAVŮRKOVÁ