obchádza Žarnovicu a cesta vedie

po viadukte

priamo na Žiar.

Z itinerárov väčšiny slovenských motoristov miznú niekdajšie tradičné miesta na zastávky a oddych, počas ktorých sa najedli v známych reštauráciách, posedeli na káve. Reštaurácie a motely boli najmä v menších slovenských mestách na hlavných cestných ťahoch. Obchvaty a rýchlostné cesty ich postupne likvidujú. Len na ťahu z Banskej Bystrice do Bratislavy boli tri typické zastávkové miesta. Podnikatelia krachujú

Obyvatelia Žarnovice, ktorí bývajú pri hlavnej ceste, si pred troma rokmi mohli konečne otvoriť okná na svojich domoch bez toho, aby im dym z nákladiakov zasmradil spálne. Slovenská správa ciest vtedy otvorila obchvat mesta. Cez jeho stred sa dovtedy valili denne tisícky áut.

Motoristi boli spokojní, nemuseli sa vliecť cez mesto štyridsiatkou, no miestni podnikatelia ostali zúfalí. Časť z nich si vybudovala svoje živobytie práve na motoristoch.

„Mne klesli tržby asi o sedemdesiat percent,“ hovorí majiteľ záhradkárskeho a chovateľského obchodu Jozef Štefanka. „Zastavovali sa hlavne Bratislavčania, ktorí kupovali celé vrecia krmív, lebo máme oproti bratislavským obchodom oveľa lepšie ceny. Objednával som dve až tri tony krmív do mesiaca, teraz s jednou tonou vydržím mesiac a pol. Záhradkárstvo mi ešte ako-tak držia nad vodou ľudia z okolitých dolín. Ale ešte horšie sú na tom reštaurácie. Neviem pochopiť, ako môžu vyžiť.“

V reštaurácii známeho slovenského motela Sitno, postaveného vedľa žarnovického štadióna s motorkárskou plochou dráhou, sedel minulý piatok cez obed jeden motorista. Vedľa neho štyria domáci popíjali pivo. Poriadny kontrast s obdobím spred troch rokov, keď sa človek čakajúci v šóre nevedel jedla dočkať a parkoviská boli preplnené.

Po páde komunizmu sa začali okolo motela Sitna rozrastať reštaurácie, stánky, obchodíky s odevmi, obuvou. Oproti Sitnu zrúcali starý dom a na jeho mieste vyrástlo poschodové obchodné stredisko. Každá diaľková autobusová linka z Bratislavy na stredné Slovensko viedla cez Žarnovicu a práve tu mali vodiči prestávku. Zastavovali sa celé zájazdy, kamionisti, ostatní motoristi.

Otvorením obchvatu sa žarnovické parkoviská vyprázdnili, skrachovali dva obchodíky so šatstvom, jedno železiarstvo, občerstvenie. Reštaurácie a potraviny len prežívajú. Naposledy – po Vianociach, zavreli hračkárstvo. Niekoľko obchodov ostalo prázdnych. Podnikatelia hovoria, že cestný obchvat ich odrezal od sveta a z mesta sa stala väčšia dedina. Cez mesto idú len starí zákazníci niekdajších prekvitajúcich reštaurácií, ktorých ťahá do Žarnovice nostalgia.

Spokojní obyvatelia

Na opačnom póle stoja spokojní obyvatelia Žarnovice.

„Obchvat ohromne odbremenil mesto. Mrzí ma, že pár drobných podnikateľov má problémy, ale v meste sa neporovnateľne zvýšila bezpečnosť,“ hovorí prednosta Okresného úradu v Žarnovici Kamil Danko. Je presvedčený, že ak sa postavia ďalšie obchvaty, cesty sa zrýchlia, a to pritiahne väčších investorov.

„Doprava tu už bola strašná. Preglejka zamestnávala 1700 ľudí. Kým nebol postavený obchvat a všetky autá išli cez Žarnovicu, ľudia mali problémy prechádzať na druhú stranu cesty. Po otvorení obchvatu si už ani nepamätám, kedy naposledy bola v tomto kritickom úseku vážna kolízia chodca s autom.“

S odlivom áut začali obchádzať Žarnovicu aj autobusové diaľkové linky. Dnes ide cez mesto o polovicu menej autobusov ako pred dvoma rokmi. Nemajú dôvod tadiaľ jazdiť, a tak majú domáci s cestovaním občas problém.

„Obchvat mal pre podnikateľov neblahé následky. Padli naozaj hlboko. Hádam by bolo dobré, keby pre nich vyčlenili pri obchvatoch priestory, kde by mohli pokračovať vo svojej činnosti,“ hovorí Juraj Schwarz z odboru regionálneho rozvoja na Okresnom úrade v Žarnovici. „Patrili sme medzi najtypickejšie motoristické zastávkové centrá na Slovensku. Autobusári boli naučení u nás stáť. V moteli Sitno pre nich vyčlenili aj stoly.“

Na tri telefónne automaty pri moteli, ktorých búdky dnes chytá hrdza, sa najmä v piatok popoludní čakávalo v radoch. Teraz pri nich nestojí nik.

Podobný osud čaká o necelé dva roky na niekoľkých podnikateľov v neďalekej Novej Bani. Benzínové pumpy, pneuservis, reštauráciu vždy zapĺňali motoristi, ktorí cez mesto len prechádzali, hoci Nová Baňa nepatrí medzi tradičné oddychové miesta vodičov. Na nový obchvat doplatí zrejme aj Nezábudka – populárny minimotorest pri Orovnici.

Motoristom sa však nesmierne uľaví. Miliardy do obchádzky jedného z najnehodovejších úsekov u nás – pohronského lievika, výrazne zlepšia štatistiky nehodovosti a zrýchlia dopravu.

V Beňadiku sa nesťažujú

Za Novou Baňou v smere na Bratislavu je príjemná dedina Hronský Beňadik. Dávna križovatka ciest z juhu a západu na východ. V strede na kopčeku stojí kláštor a kostol – nádherné historické pamiatky. V kostole je napríklad korpus Krista s pohyblivými ramenami či freska sv. Juraja z roku 1423. Pod pamiatkou na druhej strane cesty je nákupné stredisko, fungujú v ňom však len potraviny. Reštaurácia, cukráreň a hostinec sú zatvorené už niekoľko rokov.

Pred pätnástimi rokmi prechádzalo cez Hronský Beňadik denne sedemdesiat expresných spojov, kamionisti sa zastavovali oddýchnuť si pod slnečníkmi na terase vychýrenej reštaurácie.

„Ale u nás sa ľudia vôbec nesťažujú, že odklonili dopravu, skôr naopak. V treťom tisícročí predsa nie je v poriadku, aby hlavné ťahy išli cez mestá a dediny a autá zrážali ľudí. Aj naši podnikatelia sú spokojní, máme ich 45, to je na takú malú dedinu slušné,“ hovorí starosta Hronského Beňadika Stanislav Lopúch. Zavretá a vyrabovaná reštaurácia je podľa neho záležitosťou Jednoty, ktorá ju vlastní.

O pár kilometrov ďalej – v polovici cesty medzi Banskou Bystricou a Bratislavou – stojí známy motorest Zubor. Ani na jeho parkovisku už autá nestoja, hoci pred pár rokmi bývalo preplnené. Na strome pred dreveným motorestom je klincom pribitý papier s oznamom: „Z technických príčin zatvorené“. Na murovanej reštaurácii visí veľký nápis: „Na predaj“. Z niekdajších chatiek v areáli motorestu stoja len dve, z ostatných trčia torzá betónových základov.

Na rozdiel od žarnovických podnikateľov nedoplatili majitelia Zubra na obchvat. Okolo neho ide stále hlavný ťah, ale sto metrov poniže na druhej strane cesty postavili moderné benzínové čerpadlo so slušným bočným sortimentom, veľkým parkoviskom a reštauráciou. Zubor konkurenciu neprežil.

Sereď – samé pozitíva

Ďalšou tradičnou motoristickou zastávkou na ceste z Banskej Bystrice do Bratislavy bola Sereď a s ňou spojená dedina Šintava. Asi pred desiatimi rokmi postavili okolo Serede obchvat, no aj napriek tomu využívali mnohí motoristi naďalej cestu cez mesto. Keď však pred piatimi rokmi dobudovali na obchvate aj druhú cestu a stala sa z neho štvorprúdová rýchlostná komunikácia, autá prestali cez mesto jazdiť.

V Šintave sa dalo v lete popri ceste kúpiť všeličo. Keksy, mrkvu, melóny.

„Aj teraz domáci predávajú, čo dopestujú, ale už menej. Autá tadiaľto nechodia. Ale nám, bicyklistom, sa jazdí oveľa lepšie, predtým tu prechádzali kamióny,“ hovorí pani, ktorá chodí zo Serede do Šintavy k rodičom na bicykli.

Na kraji Šintavy stojí benzínová pumpa, pri nej reštaurácia Motostop.

„Reštauráciu mali predtým dvaja chlapci. Išla im výborne, mali stále plno, ale po dokončení štvorprúdovky okolo Serede ju zavreli. Teraz ju prevádzkuje jedna pani. Aj my na pumpe máme už len miestnych klientov. Je to malé mestečko, stačí im nabrať si benzín za stopäťdesiat korún, takže zďaleka nemáme tržby ako kedysi,“ hovorí pumpár Luboš Vašulka.

V Seredi sa vodiči osobných áut zastavovali najmä pri obchodnom dome v centre. Nakúpili tam lacnejšie ako vo veľkých mestách. Profitovali z toho aj malé predajne zeleniny a ovocia za obchodným domom.

„My sme odliv motoristov na tržbách až tak nepocítili a život v Seredi sa veľmi zlepšil. Odliv tržieb nastal viac až vtedy, keď otvárali vo väčších mestách hypermarkety. Teraz sa to vrátilo do pôvodného stavu,“ hovorí pani Lemeššanyiová z jedného z obchodíkov v centre Serede.

Spokojný je aj zástupca primátora Serede Ján Lehota: „Výrazne sa zmenil vzduch. Autá nám jazdili stredom mesta a hlavne cez sviatky to bola sila. Je fakt, že cestujúci u nás nechali dosť peňazí, ale pozitíva jednoznačne prevažujú.“

Azda každý, kto jazdil pred rokmi cez Sereď, sa aspoň raz zastavil v podnikovej predajni miestnych Pečivární na okraji mesta, aby si nakúpil za škatuľu Tatraniek. Robili tak najmä turisti, ktorí išli na dovolenky a kupovali zásoby. Oproti predajni boli pohostinstvá, kam si väčšina pocestných odskočila na kávu. Po otvorení obchvatu jednu z drevených krčmičiek po pätnástich rokoch fungovania zavreli, druhá prežíva.

„Tržby išli dole o viac ako polovicu. Bývanie sa síce zlepšilo, ale nám to nepomôže. Niektorí šoféri zájazdových autobusov, ktorí nás poznajú, idú ešte občas cez Sereď, lebo na obchvate nie je nič, kde by si mohli posedieť. Ale väčšina jazdí okolo,“ hovorí pani z útulnej krčmičky. Väčšie tržby majú len dva mesiace počas repnej kampane, keď nákladné autá zvážajú do cukrovaru repu.

FOTO – AUTOR