Na Slovensku neexistuje jedna strešná organizácia, ktorá by združovala všetky spotrebiteľské združenia. Sú asociácie, združenia s vlastnou právnou subjektivitou i bez nej. Viaceré vystupujú vo vzťahu k štátnej z rovnocenných pozícií. Existujú medzi nimi úvahy o vytvorení strešnej organizácie, pre intenzívnejší vplyv a silu pri presadzovaní záujmov spotrebiteľov.
Božena Stašenková je prezidentkou Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska v Starej Ľubovni. Pohybuje sa na domácej i európskej spotrebiteľskej pôde už jedenásť rokov a vie porovnávať. Tvrdí, že spotrebiteľ na Slovensku sa za posledných desať rokov zmenil výrazne. "Od obdobia, keď sa zaujímal len o zahraničné výrobky ohúrený západným trhom, prešiel do fázy, keď je zvedavý na kvalitu. Treba tiež povedať, že je veľa ľudí, ktorí sa snažia kupovať čo najlacnejšie," hovorí B. Stašenková. Zdôvodňuje to však i sociálnou situáciou najmä v regiónoch, kde sa mesačný príjem točí okolo minimálnej mzdy. Slová prezidentky asociácie potvrdzuje aj predsedníčka Združenia na ochranu spotrebiteľov v Poprade Helena Mezenská. Podľa nej, keď majú ľudia nízky príjem, z ktorého musia hradiť náklady nevyhnutné pre život, šetria na spotrebnom tovare. Na druhej strane i ona uznáva, že právne vedomie spotrebiteľov rastie. Významným krokom bolo aj zavedenie spomínanej dvojročnej záručnej lehoty v poslednej (v poradí desiatej) novele Zákona o ochrane spotrebiteľa v roku 2004.
Kvalitu adekvátnu cene
Podľa skúseností H. Mezen-skej sa aj ľudia v Poprade viac zaujímajú o kvalitu, ako kedysi. Pomohla osveta, vzdelávanie či pomocné rady združení spotrebiteľov. Občan nadobúda vyjednávacie techniky, schopnosť reagovať na odmietnutie, dokáže riešiť svoj problém. Nie každý, samozrejme, ale ich počet rastie. "Napríklad drahé zimné bundy dávame na rozbory do výskumných textilných skúšobní. Spotrebitelia teda začínajú rozmýšľať aj o tom, aká je výroba toho kožucha, aký materiál bol použitý, aký technologický postup a či všetky tieto atribúty korešpondujú s cenou bundy," vysvetľuje H. Mezenská.
Sťažností na supermarkety a hypermarkety nedostávajú veľa, pretože každý z nich má svoje centrum pre klienta, takže komunikujú práve tam. Napríklad, keď cena na výrobku a na bloku z pokladnice nie je tá istá. To sa stáva nielen vo veľkých nákupných centrách. Iným problémom, ktorý však podľa prezidentky asociácie Boženy Stašenkovej pociťuje celá Európa, sú podivné praktiky marketingu. Veľké výhody pre zákazníka napísané písmom bijúcim do očí zďaleka na bilbordoch či letákoch a nevýhody niekde na najnenápadnejšom mieste drobným a ešte drobnejším písmom. Výrazné zlacnenia k nim patria vtedy, keď sa zistí, že ohlasovaná znížená cena je vlastne vyššia, ako bola cena pôvodného výrobku. "Voči tomu sa bráni aj Európska komisia, ktorá začína uvažovať koľkokrát a ako by mal byť tovar zlacnený," hovorí B. Stašenková a dodáva: "Diskutuje sa o tom, aký mechanizmus zlacňovania je regulárny, aby ponúkal zľavy a súčasne nezavádzal spotrebiteľa klamlivými informáciami."
Európu spotrebiteľ zaujíma
Toto je jedna z tém Výboru európskych spotrebiteľov, ktorý je poradným orgánom Európskej komisie. Zastúpenie v ňom má aj Slovensko. "Diskutujeme na ňom o návrhoch zákonov, pripomienkujeme smernice Európskej komisie, analyzujeme strategické materiály európskej spotrebiteľ-skej politiky, finančné otázky k podpore činnosti spotrebiteľských organizácií. V ich rámci sa pripravujú aj rôzne vzdelávacie kampane a ďalšie aktivity na ochranu spotrebiteľa," vymenúva B. Stašenková so zdôraznením, že: "V Európe je spotrebiteľ dôležitý. Rovnako aj jeho ochrana."
Slovensko má ešte čo doháňať. Hoci legislatíva je kompatibilná s právom Európskej únie, chýbajú vykonávacie predpisy. "Musia byť mechanizmy na uplatnenie zákona, jeho vymáhanie a sankcionovanie tých, ktorí ho nedodržujú alebo porušujú," konštatuje prezidentka Asociácie spotrebiteľ-ských subjektov Slovenska. Myslí si, že pri vytváraní potrebných zákonov malo Slovensko uľahčenú situáciu, lebo mohlo čerpať z mnohoročných skúseností vyspelých európskych štátov. "Ešte však istý čas potrvá, kým sa vo vymáhaní práva vyrovnáme vyspelej Európe," domnieva sa.
Prezidentka asociácie žije v Starej Ľubovni, kde má aj kanceláriu. Tam dostáva podnety z celého Slovenska, ale aj od európskych spotrebiteľov. Podľa jej slov sú zo svojich materských krajín zvyknutí na podobné centrá, tak ich využívajú aj na Slovensku. Otázne je, koľko z niekoľkých desiatok združení na ochranu spotrebiteľov sa udrží, pretože B. Stašenková je presvedčená, že štát dostatočne nepodporuje ich existenciu. Pritom - ako hovorí - dávajú spotrebiteľom rady prvej pomoci. "Pomáhame im praktickými informáciami, za kým majú so svojím problémom ísť, aké dokumenty a podklady potrebujú, čo môžu čakať, na ktoré kontrolné inštitúcie sa môžu obrátiť, píšeme listy, radíme cez telefón," vyme-núva.
Systémový prístup
Veľmi vážny problém, do ktorého sa jednotlivé združenia i aso-ciácia snažia vtiahnuť rešpektovanie práv spotrebiteľa, je teplo a poplatky zaň. Tie, podľa Heleny Mezenskej z Popradu nie sú vždy transparentné. "Chodia k nám ľudia, ktorí majú nedoplatky od 5000 do 25 000 korún, čo pre ich domácnosť znamená nesmierny problém. Keď sa chceme dozve
dieť, aký je pôvod takých vysokých nedoplatkov, keď chceme zistiť presné merania, sme aj my bezmocní," konštatuje. Myslí si, že liberalizácia trhu aj v tomto smere by Slovensku veľmi pomohla. "Naša činnosť nie je len o vyreklamovaných topánkach alebo banánoch, snažíme sa preniknúť do systémových otázok," zdôrazňuje H. Mezenská. Aj preto možno zástupcov asociácie a združení vidieť v parlamente, na ministerstvách, konferenciách a seminároch. Je to však beh na dlhé trate.
Podobne ako možnosť spotrebiteľa tovar vrátiť, lebo sa mu nepáči. Len tak, že si to cestou domov rozmyslel. V Európe bežné, na Slovensku nie. Zákon túto možnosť spotrebiteľovi automaticky nedáva vtedy, ak si šaty, kabát, topánky a podobne, kúpil priamo v obchode. Ale ani to nikomu nezakazuje. Pri zásielkovej službe má lehotu sedem dní na vrátenie tovaru "len tak". Objavujú sa však už prvé lastovičky. "Čo je vo vyspelej Európe bežnou skúsenosťou, sa na Slovensku rodí len ťažko a pomaly," hovorí prezidentka Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska Božena Stašenková. Myslí si však, že: "Trh a sila obchodov donúti obchodníkov k férovým formám spolupráce so zákazníkom. K nim patrí aj možnosť rozmyslieť si kúpu a tovar do niekoľkých dní vrátiť."
(ere)
