Zatiaľ čo ešte pred pár rokmi ich prevádzka bola doménou iba v niektorých mestách, v súčasnosti ich rozptyl smeruje prakticky do všetkých regiónov.

Obchod na Slovensku sa rozvíja dynamicky. Jeho stav sa dá v poslednom období hodnotiť tromi základnými charakteristikami:

• napredovanie dominantných nadnárodných spoločností,
• stabilná pozícia obchodu spotrebných družstiev,
• postupné straty trhových podielov niektorých domácich obchodných spoločností.

Charakteristika súčasného stavu

Údaje z Ročenky českého a slovenského obchodu 2005 ukazujú, že dominantných TOP 50 obchodných spoločností v roku 2004 dosiahlo celkový obrat 141,5 miliardy Sk. Z tejto sumy obchodné spoločnosti patriace nadnárodným reťazcom získali 76 miliárd Sk napriek tomu, že podiel ich počtu v skupine tvoril iba 26 %. Obchod spotrebných družstiev predstavoval spomedzi hodnotených najväčšie zoskupenie (38 %) a dosiahol celkový obrat 28 miliárd Sk, domáci obchod, ktorého zastúpenie bolo o niečo nižšie (36 %), mal obrat 38 miliárd Sk.

Nemenej zaujímavé bolo rozdelenie dosiahnutého obratu TOP 50 obchodných spoločností podľa štruktúry ich obchodnej siete. Pokým sieť 81 hypermarketov dosiahla obrat 35 miliárd korún a 238 supermarketov 30 miliárd Sk, 1875 samoobslúh a pultových predajní za ten istý čas zaznamenalo obrat len 10 miliárd korún.

V prehľade formátov obchodnej siete na Slovensku viedli v uplynulom roku medzi hypermarketmi spoločnosť Tesco (25), supermarketmi Billa (65), samoobsluhami M-Market (122), pultovými predajňami COOP Jednota Nitra (70), hobbymarketmi bauMax (10), medzi diskontmi Kaufland a Lidl, obe patria do skupiny Schwarz (62). Ďalej v cash&carry Prima Zdroj Holding (17), vo veľkoobchode Metro (5) a nakoniec v kategórii obchodných domov spoločnosť NAY (9). Ako vidieť, štruktúra obchodu zostala pestrou a jej dominantných TOP 50 v roku 2004 prevádzkovalo 2300 obchodných jednotiek.

Spotrebiteľ na Slovensku je atakovaný ponukou dobrého nákupu v dvoch dimenziách. Na jednej strane je to reklamou zdôrazňovaný nákup v stále viac expandujúcej sieti takzvaného tvrdého diskontu, na strane druhej v ponuke spájania nákupu, spoločenských stretnutí a zábavy v obchodno-zábavných centrách.

Medzi týmito krajnými medzami však prebieha obchodná prevádzka väčšiny obchodných spoločností na Slovensku.

Pod jednou strechou

V súčasnosti je na Slovensku v plnej prevádzke 11 obchodno-zábavných centier so súhrnnou plochou vyše 400 tisíc m2. Najviac z nich sa nachádza v Bratislave. Najbližšie dva roky ukazujú ďalšiu vlnu ich výstavby a otvárania.

Signály z Francúzska, Talian-ska i ďalších štátov však ukazujú pokles návštevnosti obchodno-zábavných centier, pretože tamojšie obyvateľstvo začína využívať svoj mimopracovný čas iným spôsobom. Na Slovensku je trend opačný.

Prevádzkovatelia obchodných centier sa pri výbere vhodných foriem oddychovej zložky inšpirujú skúsenosťami zo zahraničia, ktoré prispôsobujú mentalite Slovákov. Nie zanedbateľná črta, na ktorú poukazujú sociológovia i psychológovia, a to je hravosť Slovákov, môže v budúcnosti prilákať zákazníkov do takýchto centier i v menších mestách Slovenska. A tak v Poluse i Auparku možno navštíviť herne, v Avione zas pozrieť trojdimen-zionálne filmy či odreagovať sa na klzisku, vyskúšať si autodráhu alebo zahrať stolný tenis, v Auparku si môžete krátiť čas pri bowlingu alebo v košickej Cassovii súperiť v plážovom volejbale. Teda nie je to iba ponuka obchodnej vybavenosti, ktorá priťahuje čoraz viac návštevníkov.

Atraktívnosť nákupu a zábavy

Symbióza dobrého a kvalitného nákupu spolu so spoločenskými stretnutiami je doposiaľ základom zvyšujúceho sa záujmu. Štruktúra obchodnej siete v týchto centrách si je veľmi podobná. Centrom nákupu je vždy hypermarket, prípadne veľký supermarket, na ktorý nadväzuje sieť značkových obchodov a prevá-dzok služieb. Pestrá ponuka fast-foodu, reštaurácií i kaviarní, je neoddeliteľnou súčasťou toho, čo obyvatelia väčšiny slovenských miest vyhľadávajú.

Nie je bez zaujímavosti, že vo veľkometrážnom obchode týchto centier sa etablovalo iba päť spoločností - Ahold, Billa, Carrefour, COOP Jednota a Tesco. Z nich však mimo týchto centier nepredáva iba Carrefour. S najväčšou pravdepodobnosťou sa toto konštatovanie bude opakovať i v pripravovaných či novootváraných centrách.

Okrem tohto typu obchodu sa na Slovensku na veľkých priestoroch nachádza od šesťdesiat do sto špecializovaných obchodov, medzi ktorými prirodzene plochou dominuje predaj elektro, najmä firiem NAY a Datart, oblečenia Kenvelo, obuvi Deichmann a Baťa, športových potrieb Intersport, Giga-sport, ako aj mnohých iných špecializovaných značkových obchodov.

Trend výstavby pokračuje

Sedem medzinárodných developerských spoločností spolu s dvoma domácimi investormi začalo a v rokoch 2003 a 2004 otvorilo na Slovensku nový formát ponuky predaja služieb a zábavy na jednom mieste. Súčasná výstavba ukazuje, že v najbližších troch rokoch budú v prevádzke takéto centrá i v ďalších slovenských mestách. Po takmer dvojročnej pauze sa ukazuje, že prichádza ďalšia etapa ich otvárania.

Na prevádzke takéhoto typu obchodu totiž zarábajú všetci. Mestám sa skvalitňuje infraštruktúra, obchod, a to nadnárodný, značkový, ale aj nezávislý, sa prezentuje a predáva v kvalitnom priestore a spotrebiteľ rád trávi svoj voľný čas v peknom a atraktívnom prostredí. Slovensko je totiž ešte stále v etape, kedy záujem o takéto centrá bude stúpať.

Obchodno-zábavné centrá v SR

Zdroj: TERNO - agentúra pre prieskum trhu, Bratislava 2005

Centrá vo výstavbe

• Trenčín MAY
• Nitra Centro
• Žilina Aupark
• Banská Bystrica
• Pezinok Galéria

Zdroj: TERNO - agentúra pre prieskum trhu,Bratislava 2005

Autor: Ľubomír DrahovskýTERNO - agentúra pre prieskum trhu, Bratislava