Rušný deň. Dnes budem mať rušný deň. Vedela som to už ráno, ale moje ranné posedenie pri káve som nemohla vynechať. To sa radšej vzdám vyvážených raňajok plných bielkovín a cereálií, ktoré by mi priniesli príval energie do nového dňa a napchám sa nejakou ordinárnou šiškou, ale kávu v mojej obľúbenej šálke a v mojom obľúbenom kresle ráno potrebujem. Niektorí ľudia si myslia, že materská dovolenka je niečo ako Bahamy, ostatní zas, že ako Sibír. Ale my, činorodé ženy vieme, že domácke prostredie je jedinečné. Môžeme si v ňom užívať pocit súkromia a pohody a zároveň aj viesť plnohodnotný spoločenský život.

Presne ako dnes. Čakala nás večera vo vychytenej reštaurácii U bieleho goliera s manželovým významným zákazníkom. Pozrela som sa na hodinky. Uvažovala som, či stihnem výživnú masku alebo film s Bradom Pittom. Oboje sa mi zdalo nevyhnutné. Svieža pleť aj dobré duševné naladenie sú základnými piliermi úspešného večera. Nie, nedokážem sa vzdať ani jedného, budem to musieť zvládnuť! Stačí si len zadeliť čas a všetko pôjde ako po masle aj s vyloženými nohami. Domácke prostredie je nenahraditeľné...

Skontrolovala som deti - pekne sa hrali. Tá nová nafukovacia kĺzačka ich úplne fascinovala, tak som ich radšej nevyrušovala a vrhla sa do divokého dobrodružstva s Bradom. Keď mi zasychala na tvári mangová maska, hruď sa mi ešte stále dvíhala od vzrušenia. Bola som s priebehom dňa spokojná. Na obed bude niečo ľahké, povedzme cestoviny a poobede ešte stíham manikúru.

Práve keď sa mi sušili nechty, zazvonil mobil. Bol to Viki, môj manžel.

"Ježišmária, kde si toľko?!" jeho hlas znel takmer hystericky. Nikdy nevedel zvládať krízové situácie.

"Tam kde obvykle, miláčik," pôsobila som na neho chlácholivým hlasom.

"Zase v obchodnom centre???"

"Áno, drahý, prečo si z toho taký znepokojený?"

"O hodinu máme byť U bieleho goliera, ty sa túlaš bohviekde a ja nemám byť znepokojený?!"

"Zlatko! Moje obľúbené obchodné centrum nie je "bohviekde"! Je tu všetko, čo ja a deti potrebujeme a vybavím tu v pohode to, čo treba pre úspešný priebeh večera," veľmi nerada, ale musela som naňho zvýšiť hlas. Neznesiem, keď niekto nevie oceniť význam mojej práce.

"Poď už domov!" zafňukal nástojčivo.

"Neboj sa, všetko ide podľa harmonogramu, o chvíľu sme doma."

Zaplatila som mojej dvornej manikérke, nakúpila som ešte pár drobností v potravinách a vyzdvihla deti v detskom kútiku. Vo vchode do garáže som sa zastavila, obzrela a povzdychla si. Človek občas musí vy-tiahnuť päty zo známeho prostredia. Život je už raz taký, musí opustiť svoju ulitu, aj keď nám je v nej príjemne. S krvácajúcim srdcom som vyrazila do cudzieho sveta. Ale neboj sa, môj sladký obchodný domov, zajtra som tu zas!

Autor: Guliana