"Nezapieral. Povedal, že svoj čin ľutuje," vyhlásil po vypočúvaní šéf oddelenia vrážd pražskej polície Josef Lottes.

Podľa polície Lubina vyzeral ako štvané zviera, od vraždy sa väčšinou skrýval v jame, ktorú si vykopal v lese pri Prahe.

Velíšek zomrel, keď sa v parku v centre Prahy snažil pomôcť mladej žene, ktorú Lubina ohrozoval pištoľou. Lubina ho postrelil najprv do ruky a potom pokračoval v streľbe na muža ležiaceho už na zemi.

Brutálna vražda mladého muža v Čechách opäť rozvírila diskusiu o znovuzavedení trestu smrti. "Áno, je čas začať o tom debatu," povedala denníku MF Dnes vdova po zavraždenom Iva Velíšková. Analýzy DNA dnes už podľa nej pri usvedčení vraha vylučujú možnosť justičného omylu.

Hrozba, že sa súdy pomýlia a zomrie nevinný, je jedným z hlavných argumentov proti trestu, ktorý nie je možné napraviť.

Politici sú opatrnejší, trest smrti podporuje v Čechách 66 percent ľudí, a preto nemožnosť jeho obnovenia odôvodňujú medzinárodnými záväzkami. Trest smrti zakazujú členským krajinám Európska únia aj Rada Európy.

"Ako otec som za, ako politik a právnik proti," povedal novinám podpredseda opozičnej ODS a tieňový minister vnútra Ivan Langer, podľa ktorého však nie sú ani testy DNA zárukou proti justičnému omylu. "Ja proti trestu smrti nič nemám. Jeho obnovenie však nie je možné," vyhlásil poslanec vládnych sociálnych demokratov Zdeněk Koudelka.

Podobné je to aj inde v postkomunistickej strednej Európe. Po obzvlášť brutálnych zločinoch alebo pred voľbami sa vždy nájdu politici, ktorí si podporou tejto požiadavky zvyšujú popularitu. Varšavský primátor Lech Kaczyński, jeden z favoritov nedeľňajších prezidentských volieb v Poľsku, v stredu vyhlásil, že by v prípade svojho zvolenia podpísal zákon o obnovení trestu smrti.

"Ak by to parlament schválil a zbavili by sme sa medzinárodných záväzkov, zákon by som podpísal," vyhlásil kandidát strany s príznačným menom Právo a spravodlivosť.

Kaczyński je podporou trestu smrti známy už dávno, až vrcholiaca kampaň ho však prinútila vystúpiť v tejto veci aktívnejšie.

V máji 2002 otriasla Maďarskom najkrvavejšia banková lúpež v dejinách krajiny. V mestečku Mór zastrelili pravdepodobne dvaja útočníci osem ľudí. V Budapešti v týchto dňoch prebieha odvolacie konanie voči dvom predbežne odsúdeným páchateľom. Pozadie prípadu zostáva dodnes neobjasnené.

"Maďarsko musí vážne uvažovať o znovuzavedení trestu smrti," povedal dva týždne po masakre odchádzajúci premiér Viktor Orbán v poslednom zo svojich pravidelných rozhlasových rozhovorov.

Podľa Orbána v znovuzavedení trestu krajine bránia medzinárodné zmluvy, "toto stanovisko sa však ešte môže zmeniť". Príde vraj čas, keď Európa, hlavne pre boj s terorizmom, zmení svoje stanovisko. Orbán tiež dodal, že bol dosiaľ proti trestu smrti, názor však zmenil po osobnom stretnutí s pozostalými obetí masakry.

Kaczyński ani Orbán konkrétne nepovedali, ako by sa Poľsko či Maďarsko svojich medzinárodných záväzkov mohli zbaviť. Z únie preto vystúpiť nechcú.

Trest smrti

* v rokoch 1948 až 1989 v Československu popravili 469 ľudí, z toho 230 z politických dôvodov,

* posledným popraveným bol v júni 1989 Štefan Svitek, odsúdený za trojnásobnú vraždu,

* trest smrti v Československu zrušili v máji 1990, zákaz trestu obsahuje aj ústava,

* v Európe je trest smrti možný iba v Srbsku a Čiernej Hore. Uplatňujú ho v asi polovici štátov USA, okrem Ameriky sa najviac popravuje v Číne, Iráne či v Saudskej Arábii. (Zdroj: MF Dnes)