Na poslednú chvíľu odštartované rokovanie o podmienkach tureckého členstva nie je šťastným zavŕšením zložitých rokovaní, ale naopak začiatkom hrboľatej cesty s neistým koncom. Európa si stále nie je istá, či Turecko chce.

Keď sa zrátajú všetky možné prekážky, nevyzerá to pre Turkov nádejne. Začne sa to euro-tureckými nahováračkami, ktoré potrvajú minimálne desať rokov. A potom stačí, aby jedna krajina, hoci aj Cyprus, zdvihla ruku proti, a Turci majú smolu.

Takmer neprekonateľnou prekážkou bude verejná mienka, ktorá je v Európe z dvoch tretín naladená proti prijatiu Turecka. Vo Francúzsku sa bude konať referendum o vstupe Turecka a málokto očakáva, že by Francúzi povedali áno.

Hneď na úvod rokovaní, začiatkom budúceho roka, sa do čela únie postaví Rakúsko, teda hlavný odporca plnoprávneho členstva Turecka. Viedeň podľa všetkého bude pokračovať v presadzovaní akéhosi zvláštneho partnerstva, o ktorom Ankara nechce ani počuť.

Druhou veľkou neistotou je chuť a schopnosť Turkov pristúpiť na všetky požiadavky zo strany Bruselu. Aj krajiny ako Slovensko alebo Česko neboli príliš nadšené z unijného "diktátu" a tiež mali čo robiť, aby všetko včas splnili. Ankara to podľa všetkého bude mať podstatne ťažšie.

Turkov čaká 35 kapitol (desiatka najnovších členov ich mala len 30). Podmienky musia nielen splniť, ale ich aj uviesť do života. Európska komisia zdôrazňuje, že ide o proces s otvoreným koncom a bude prísne sledovať všetky nedorobky.

Tiež sa očakáva, že Ankara čoskoro oficiálne uzná existenciu jednej z členských krajín - Cypru a začne púšťať do svojich prístavov a letísk cyperské lode a lietadlá.

Otázkou je, nakoľko sa Turci bruselským požiadavkám prispôsobia. Už teraz sa veľa z nich od únie začína odvracať. V dobe luxemburských ťahaníc v Ankare demonštrovalo viac ako šesťdesiat tisíc ľudí proti postoju Európskej únie.

Turecký minister zahraničia Abdullah Gül včera nadránom napriek tomu nešetril optimizmom. "Turecko o desať rokov bude veľmi odlišné od toho dnešného. Uvidíte."

Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel