Eugen Jurzyca (1958) je od roku 2000 riaditeľom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, ktorý sa zaoberá štúdiom ekonomických vzťahov a procesov na Slovensku a v zahraničí. Je členom rady Protimonopolného úradu SR, členom poradného zboru ministra financií SR. Pôsobil aj v Bankovej rade Národnej banky Slovenska a bol konzultantom OECD a Svetovej banky.
Keď koncom septembra zverejnil týždenník Trend anketu medzi ekonómami o predčasných voľbách, päťdesiat percent oslovených sa vyslovilo proti a 31 percent za ich uskutočnenie. Hlasy "za" sa väčšinou spájali so skepsou k fungovaniu vlády, ktorá má neistú podporu v parlamente. Ekonómovia, ktorí hlasovali opačne, hovorili o potrebe dokončenia reforiem a štvorročného vládneho cyklu. K tomuto názoru má blízko aj EUGEN JURZYCA, šéf Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Obhajca reforiem popiera zmysel debaty o súperení ekonomiky a morálky na Slovensku. Hovorí, že práve reformy spravili pre slušnosť a morálku spoločnosti viac, ako hocičo iné za posledné storočie.
Slovensko sa tesne vyhlo predčasným voľbám. Aký z toho máte pocit?
"Treba zrátať plusy a mínusy jednej aj druhej alternatívy a výsledky porovnať medzi sebou. Myslím, že v tomto porovnaní nie všetci docenili niektoré skutočnosti. Najmä to, že zdroje súčasných politických problémov, teda príčiny fluktuácie poslancov, sa predčasnými voľbami takmer nemenia. Podľa mňa podceňujeme aj deštrukčnú váhu signálu dovnútra tejto krajiny o tom, že sa neoplatí robiť ťažké reformy a nepopulárne, no potrebné kroky."
Nemyslíte si, že predčasné voľby by mohli vyriešiť patovú situáciu v politike?
"Myslím, že patová situácia vyplýva z prítomnosti veľkého počtu nezávislých poslancov v parlamente. Príčin, ktoré spôsobili tento stav, je veľa, ale na jednu sa zabúda. Je ňou omyl časti verejnosti, a to aj odbornej, ktorá donedávna tlieskala odídencom zo strán s predstavou, že tých hore treba vždy poškodiť. Dokonca zaznelo, že stranícka disciplína je výmysel komunistov. To podľa mňa nie je celkom pravda a je nebezpečné takto sa pozerať na situáciu. Mandáty nie sú vlastníctvom poslancov parlamentu podobne, ako podniky nie sú vlastníctvom manažérov. Netvrdím, že člen vedenia firmy, či ktorýkoľvek zamestnanec, si nemôže uplatniť nárok na časť majetku firmy, nemôže to však urobiť len na základe toho, že sa jemu zdá, že je to tak správne. Obávam sa, že ak by boli predčasné voľby teraz, tak aj v novom parlamente by pretrval tento stav. Tým pádom by predčasné voľby toho veľa nevyriešili. Najprv sa musíme naučiť, ako dvihnúť latku, cez ktorú poslanci preskakujú medzi stranami. Vo voľbách, možno aj v bežnom živote by sa potom mala verejnosť primerane odmietavo správať k poslancovi, ktorý latku podliezol, teda prestúpil len preto "lebo sa tak rozhodol" (podľa mňa je to dnes viac ako polovica nezávislých) a inak o ňom nebolo v politike veľmi počuť."
Zástancovia predčasných volieb si od nich sľubujú očistný vplyv na politiku, ktorej síce dominujú dobré reformy, ale chýba jej slušnosť. Čo je nadradené?
"Ani jedno. Chybou je, že reformám, a teda ani politike, neprisudzujeme ich prínos pre slušnosť a morálku. Nevidieť ho, môže byť osudovou hrúbkou našej generácie. Pri reformách sa hovorilo, že majú vplyv na ekonomický rast, ale podľa mňa je ešte dôležitejší ich vplyv na morálku a poriadok v krajine, o ktorom sa až toľko nehovorilo. Vyzerá to, akoby sme zabudli na to, že prostredníctvom bánk sa vytunelovalo viac ako 100 miliárd korún a až ich privatizácia odsekla od neuveriteľne ľahkých príjmov celé armády príživníkov. Bol to vážny ekonomický problém, ale pre morálku predstavoval smrteľne jedovatý a ľahko prenosný vírus. Nepamätáme si už, že niečo podobné sa dialo v mnohých štátnych monopoloch? Takisto starý dôchodkový systém bol ponukou na podvádzanie a švindľovanie. Umožňoval, aby človek robil načierno celý život a potom sa na desať rokov zamestnal a dostal väčší dôchodok ako človek, ktorý robil celý život oficiálne. Desiatky výnimiek z daňových predpisov znamenali, že daň z príjmu sa stala de facto spotrebnou daňou za slušnosť. Verili by sme pred pár rokmi, že ani policajti a sudcovia nebudú môcť piť za volantom? Reformy nestáli proti slušnosti, neboli jej nadriadené, ani podriadené. Dali jej povzbudzujúcu injekciu, akú u nás nedostala vari za ostatných sto rokov."
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že predčasné voľby chce väčšina ľudí. Z médií je zase zrejmé, že aj časť odbornej verejnosti ich presadzuje a tvrdí, že ekonomické riziká stoja za to, aby sa spoločnosť a politici poučili, že nemorálne správanie sa neoplatí.
"Sú to ľudia, ktorí majú pravdu v tom, že za morálku a slušnosť treba bojovať. No do vzorca svojho myslenia na výpočet vplyvu politiky na morálku asi nezakomponovali pozitívny morálny vplyv spomínaných reforiem. Mne vychádza, že predčasné voľby by boli viac signálom, že nemorálne správanie sa oplatí, než že sa neoplatí. Myslím si to napriek tomu, že považujem počet nezávislých poslancov v parlamente za katastrofálne vysoký a argumenty, ktorými svoje prestupy zdôvodňujú, mnohokrát za katastrofálne slabé."
Znamená to, že spoločnosť nesprávne hodnotí politikov?
"Chyby treba kritizovať, dobré kroky pochváliť. Malo by to platiť aj pre činy politikov. A nielen do polovice, inak sa stráca ich motivácia robiť dobré veci."
Rizikom volieb, bez ohľadu na to, či riadnych alebo predčasných, je rušenie a zastavenie reforiem. Aké je riziko, že Robert Fico tieto svoje sľuby naplní?
Pochybujem, že existuje nejaká politická sila, ktorá by si trúfla po voľbách povedať, že celkovo zvráti reformy, ktoré uznávajú významné medzinárodné organizácie a ktoré postupne prinášajú rast životnej úrovne. Skôr hrozí, že sa bez ohlásenia budú robiť čiastkové, operatívne zmeny, ktoré môžu nakoniec reformovaný systém paralyzovať. Nemyslím si napríklad, že nejaká strana po voľbách povie, že zavedie systém výnimiek v daňovom systéme. Skôr hrozí, že bude hovoriť, že zachová terajší systém, len daňovo zvýhodní napríklad malé a stredné podniky, vedu, šport a kultúru, mladých a starých. A tak sa systém dostane na pôvodnú úroveň spred reforiem. Na dobré spravovanie krajiny dnes treba vedieť veľmi veľa najmä o vplyve globalizácie na ňu, stanoviť si zásadné zmeny, ktoré treba vykonať a premeniť ich na dennú operatívu. Nie naopak: z operatívnych krokov nemožno odvodiť stratégiu a potrebné reakcie okolitého sveta."
Pri pohľade na politickú realitu to vyzerá, že nás po voľbách čaká niečo podobné.
"Myslím, že volebné hrozby vyplývajú z dvoch skutočností: Dnešná spoločnosť sa ešte stále delí na tých, ktorí chcú poriadok a tých, ktorým vyhovuje neporiadok. Ich predstavy o spoločnosti sú výrazne odlišné. Politické strany sa delia trocha inak. V prvej skupine sú tie, ktoré chcú moc a za to ponúkajú spoločnosti poriadok a reformy, pričom obidvoje sú pre veľkú skupinu obyvateľstva nepopulárne. V druhej sú strany, ktoré chcú takisto moc, ale ponúkajú za to takmer čokoľvek, čo sa bude spoločnosti páčiť. Situácia po voľbách bude zodpovedať tomu, ako sa nimi posunú uvedené deliace čiary. Nechcem však hovoriť o hrôzostrašných scenároch. Križovatka, na ktorej stojíme, už nie je taká osudová, ako povedzme v strede 90. rokov. Vtedy hrozil negatívny vývoj niekoľkým generáciám, dnes je už spoločnosť samonápravná krátkodobo, v horizonte štyroch rokov."
Prečo tak veľa ľudí počúva populistické strany?
"Svet sa v ostatnom čase začal rýchlo meniť a na rozoznanie správnych krokov vlády už nestačia iba skúsenosti, ktoré naši predkovia naakumulovali za tisícročia: Múdrosť našich prarodičov nepomôže pri rozoznaní, či je dobrá rovná daň, prípadne druhý pilier dôchodkového zabezpečenia. Ak nedokážeme rozoznať medzi dvoma zložitými riešeniami to, ktoré je správne, vyberieme si aspoň to, ktoré sa príjemnejšie počúva. To platí krátkodobo. Z dlhodobého pohľadu som presvedčený, že vyhrajú užitočné riešenia. Hoci to nemusí platiť v každej krajine. Podľa Darwina víťazi nebývajú najsilnejší, ani najinteligentnejší, ale tí, ktorí sa dokážu nevyhnutným zmenám prispôsobiť."
Zdá sa, že populizmus víťazí takmer v celej Európe, bez ohľadu na tradície, ekonomickú alebo kultúrnu vyspelosť. Prečo?
"Populizmus nevíťazí všade, ale súhlasím, že momentálne v mnohých krajinách. Podľa mňa to spôsobujú tri hlavné príčiny. Prvou je spomínaná zložitosť produktu, ktorý verejnosti politici predávajú. Predavač hot-dogov nemôže ľuďom predať prázdny rožok na základe pekných rečí, ani keby bol jediný na svete. Každý predsa vie, ako má hot-dog vyzerať. Problematika dôchodkového systému sa vysvetľuje oveľa ťažšie - najmä ak sa verejnosť venuje prioritne napríklad klebetám. Druhý problém je nedostatok konkurencie. Ak by strany fungovali v takom konkurenčnom prostredí ako napríklad predajcovia počítačov, populizmus by bol obmedzený. Hoci málokto z nás vie, čo obsahuje pécečko, konkurenčný tlak nám zabezpečí smerovanie k optimálnej kvalite produktu. V konkurenčnom politickom prostredí súperiace strany znižujú mieru populizmu - súťaž výlučne na jednej strane politického spektra (ako napríklad u nás) však evidentne nestačí. Tretím problémom je zodpovednosť odbornej verejnosti: bežný človek nerozumie veľmi zložitým medicínskym operáciám, lekári ani veľmi nepôsobia v konkurenčnom prostredí. Napriek tomu sa nepokúšajú nahradiť potrebnú operáciu ľadviny debatou o počasí. Je to preto, lebo rátajú s tlakom a kontrolou ich kolegov (takzvanej peer group). Aby som to zhrnul a zjednodušil: Populizmus spôsobuje zložitosť dnešného sveta spolu s nepozornosťou verejnosti, slabá konkurencia medzi politickými stranami a nízka spoločenská zodpovednosť odbornej verejnosti."
Pred vstupom do EÚ ste hovorili, že je pre nás dobre spojiť sa so silnejším partnerom. Čo hovoríte na starú Európu, reprezentovanú napríklad Nemeckom alebo Francúzskom teraz?
"V tých časoch som sa sústredil na to, aby som vyvrátil často používaný argument, že na hospodársku spoluprácu s bohatou krajinou chudobná doplatí. Čo sa týka reformy, tak sme momentálne my jedna zo silnejších krajín EÚ. Takže teraz sa napríklad Nemecku oplatí spájať sa s nami. Ibaže s reformami je to tak, ako s loďami na mori. Malá loď vie rýchlejšie zmeniť kurz ako veľká, ale nakoniec sa dokáže otočiť aj tá. Okrem výnimky, ktorou je Veľká Británia, platí, že malé krajiny, reagujú rýchlejšie ako veľké. Nemyslím si však, že vo veľkých krajinách to bude trvať donekonečna. V týchto rokoch nás však veľké krajiny však trocha brzdia."
Ľudia počúvajú kritické hlasy, ktoré im hovoria, že reformy im spravili zle. Sú za vysokými preferenciami Smeru dosahy reforiem alebo pesimizmus, o ktorom sa v posledných rokoch toľko hovorilo?
"Myslím, že ani jedno ani druhé tento fenomén nevysvetľuje dostatočne. Čo sa týka pesimizmu, tak z nášho ostatného prieskumu vyplynulo, že poklesol. Reformy pôsobili pozitívne na spoločnosť ako celok. Som presvedčený, že dnešné ekonomické a sociálne rozdiely nie sú spôsobené reformami. Ak má rastúca popularita niektorej z opozičných strán vysvetlenie súvisiace s ekonomikou, tak by to mohlo súvisieť s otváraním sa nášho hospodárstva svetovému. Je to nevyhnutný proces, prináša však krátkodobo (niekedy aj strednodobo) negatívne dosahy na vybrané odvetvia či regióny. Pre EÚ je napríklad výhodné a správne importovať textil z Číny. V istom momente to však negatívne zasiahne výrobcov textilu z jej radov. Ak by sa za príčinu problémov označilo umožnenie importu z Číny (teda reforma), nastal by ešte horší vplyv na EÚ. Skutočnou príčinou problémov je pomalé prispôsobovanie sa procesu globalizácie. Riešením nie je ešte pomalšie prispôsobovanie sa. Ani v jednom z oboch spomínaných prípadov."
Ako hodnotíte reformy druhej Dzurindovej vlády?
"Na začiatku sa mi zdalo, že bude problém uskutočniť akúkoľvek významnú zmenu. Teraz mi je ľúto, že sa nestihlo zreformovať školstvo, že sa nedokončila reforma zdravotníctva a ďalšie systémy súvisiace s odvodovým zaťažením. S malým nadľahčením: Ak sa podarí zreformovať školstvo, ostatné zmeny v spoločnosti urobí múdrejšia generácia ako naša oveľa lepšie. Navyše, deti, ktoré nebudú zaostávať v oblasti chápania textu, slova, a teda aj reality budú aj menej náchylné podľahnúť populizmu. Školstvo, aj zdravotníctvo čaká spoločný významný krok. Po prvýkrát od roku 1989 budeme musieť rozhodnúť, akým spôsobom bude limitovaný dopyt v týchto sektoroch. Kým sa odvaha na takéto rozhodnutie nenájde, bude sa dopyt vyrovnávať s ponukou aj naďalej formou nelegálnych či pololegálnych platieb."
A čo reformy, ktoré sa uskutočnili?
"Ekonomické pozitíva už boli spomínané toľkokrát, že podľa mňa nemá veľký význam ich opakovať znova. Skôr je zaujímavé sústrediť pozornosť na to, kde nastávajú, prípadne môžu nastať poruchy. Systém odvodového zaťaženia má stále rezervy, čo potvrdila nedávno aj Svetová banka. Prvý pilier dôchodkového zabezpečenia zostal neudržateľný. Neudržateľný je preto, lebo sa v ňom rozdeľuje viac peňazí, ako sa vyberie."
Podnikatelia sa stále sťažujú na vysoké odvody. Vláda im však odpovedá, že na to neexistuje priestor. Má pravdu?
"Neexistuje priestor, ak nebude efektívnejší systém. Krátkodobo teda naozaj neexistuje. Nedajú sa znížiť odvody a dane, pretože by sa zvýšil deficit verejných financií nad akceptovateľnú úroveň. No veľa sa dá urobiť v zefektívňovaní systému. Dnešné sociálne systémy zodpovedajú možnostiam malých spoločností, v ktorých sa všetci ľudia navzájom dobre poznali, respektíve medzi ktorými bola minimálna migrácia ľudí. Vedeli presne, kto si pomoc zaslúži a kto nie. Dnes, v anonymnejšej a väčšej spoločnosti môžu rôzne dávky dostávať (zneužívať) ľudia, ktorí sú zdraví, mladí, pracujú načierno, prípadne v zahraničí. Tomu zodpovedá výška odvodov. Prvá cesta riešení je v rozšírení súkromného zabezpečenia. Ak sa uplatní napríklad pre prípad nezamestnanosti či práceneschopnosti, prestanú to byť ľahko zneužiteľné systémy, navyše, budú prenosné, budú sa dať využiť v globálnom svete. Druhá cesta vedie cez technológie umožňujúce lepšiu kontrolu efektívnosti pomoci ľuďom v núdzi a s tým súvisiaci rast transparentnosti využívania tejto pomoci.
