Bratislavské hudobné slávnosti * G. Puccini: Tosca * SND 27. 9. * Dirigent Rastislav Štúr * G. Verdi: Don Carlos * SND 2. 10. * Dirigent Jaroslav Kyzlink
Hoci Opera SND všetky predstavenia v termíne konania Bratislavských hudobných slávností uvádza pod hlavičkou festivalu, vo väčšine prípadov ide o bežný repertoár s domácimi obsadeniami. Tento rok z festivalového programu vypadla aj tradičná prvá premiéra sezóny, ktorá s ohľadom na pracovný kalendár režiséra Petra Konwitschneho o týždeň predbehla začiatok festivalu. Publikum malo dve príležitosti spoznať zahraničných hostí: v Pucciniho Tosce a vo Verdiho Donovi Carlosovi.
Kým vlaňajšia festivalová Tosca bola skvelým zážitkom, najmä vďaka jedinečnej Eve Urbanovej, ale aj vďaka jej kolegovi z pražského Národného divadla Sergejovi Ljadovovi, ktorý na poslednú chvíľu zaskočil za indisponovaného Petra Dvorského, tá tohtoročná sa vzhľadom na výkon hlavného predstaviteľa nedá označiť inak ako fiasko. Z úcty k prínosu Petra Dvorského pre slovenskú operu nebudem jeho výkon komentovať.
Je na zvážení umelca a na zodpovednosti divadla, či je múdre v takejto forme ho nasadzovať. Národné legendy by však nemali skákať z piedestálu. Hoci Iveta Matyášová podala štandardne spoľahlivý výkon so svietivými výškami a hosťujúci Jacek Strauch bol plne akceptovateľným Scarpiom, tento večer ťažko možno posudzovať festivalovými kritériami. Bol jedným z najsmutnejších, aké som v Opere SND zažila.
Donovi Carlosovi s atraktívnymi hosťami nebolo ťažké prekročiť nastavenú latku a stať sa vrcholom tohoročných BHS v budove opery. Najväčšie ovácie zožali stály hosť SND Dalibor Jenis (Rodrigo Posa) a mladá bulharská mezzosopranistka, sólistka viedenskej Staatsoper Nadia Krasteva (Eboli).
Dalibor Jenis opätovne fascinoval na barytonistu nezvyčajne istou, farebnou vysokou polohou, impozantným materiálom, výrazovou vokálnou inteligenciou a hereckými dispozíciami. Nadia Krasteva očarila publikum nielen krásnym vzhľadom a temperamentným prejavom, ale aj vzácnym hlasom, ktorý znel nádherne farebne vo všetkých polohách.
Za zdravotne indisponovaného hosťa Valentina Prolata (nášmu publiku je známy ako Riccardo z Maškarného bálu) zaskočil domáci Ľudovít Ludha. Hoci komornejším materiálom lyrického naturelu nie je optimálnym Donom Carlosom, potvrdil povesť spoľahlivého, muzikálneho interpreta so skvelým citom pre taliansku frázu. Päticu ústredných postáv uzatvárajú kultivovaná Iveta Matyášová (Alžbeta), ktorej k perfektnosti chýba viac farby v nižšej polohe, a Ján Galla (Filip II.).
Svoj debut na slovenskej scéne s úspechom zvládol mladý basista Štefan Kocán, pôsobiaci na významných scénach, vrátane viedenskej Staatsoper. Škoda, že sme jeho zrnitý, bohato farebný materiál veľkého rozsahu nemohli spoznať na reprezentatívnejšej ploche, než mu ponúkla postava Veľkého inkvizítora.
Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ(Autorka je hudobná publicistka)
