Rusko pohrozilo svojim veriteľom, že im nezaplatí celú sumu, ktorú im dlží. Ruský prezident Vladimir Putin koncom minulého týždňa vyhlásil, že jeho krajina nezaplatí veriteľským štátom združeným v Parížskom klube najbližšiu splátku za dlh ešte z čias Sovietskeho zväzu.
Parížskemu klubu dlhuje Moskva z čias komunizmu ešte 48 miliárd dolárov. Tým, že odmieta zaplatiť splátku za prvý kvartál tohto roka, chce dosiahnuť, aby jej Parížsky klub odpustil časť alebo dokonca celý sovietsky dlh. Tento ťah je vnímaný viac politicky ako ekonomicky. Rusko totiž na splatenie dlhu vďaka vysokým cenám ropy určite má. Pomerné dobrá finančná situácia krajiny je však zároveň dôvodom, prečo bude mať Moskva silné postavenie pri rokovaniach s Parížskym klubom, keďže nepotrebuje ich peniaze.
Najväčším odporcom odpustenia sovietskeho dlhu je Nemecko, ktorému Moskva dlhuje z čias komunizmu až 20 miliárd dolárov. Nemecko svoj odmietavý postoj odôvodňuje schopnosťou Ruska plniť si svoje záväzky. Moskva si však myslí, že tento dlh bol vytvorený bývalým režimom a súčasná vláda zaň nenesie žiadnu zodpovednosť.
Putin dúfa, že sa mu podarí dosiahnuť podobnú dohodu ako s Londýnskym klubom, ktorý združuje veriteľské banky. Tie boli ochotnejšie pri odpúšťaní starých dlhov a odpísali viac ako polovicu dlžoby vo výške 32 miliárd dolárov, ktorá vznikla ešte v bývalom Sovietskom zväze.
Celkový zahraničný dlh Ruska je 148 miliárd dolárov. Krajina však odmieta, že by nebola schopná plniť svoje záväzky, ale odvoláva sa na „technické omeškanie splácania“. Rusko sa od svojho vzniku dostalo do defaultu dvakrát. Prvýkrát v roku 1991, keď skolaboval Sovietsky zväz, a druhýkrát v roku 1998, keď devalvoval rubeľ.
Hlavné ukazovatele ruskej ekonomiky sú dnes dobré. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v minulom roku dosiahol asi 7 percent, tento rok by mala ekonomika vzrásť o 4 percentá. Prebytok platobnej bilancie bol v polovici roka 18 percent HDP a očakáva sa, že príjmy a výdavky budú v rozpočte vyrovnané. Inflácia padla na 20,6 percenta, kým v predminulom roku dosahovala ešte skoro 86 percenta. Medzinárodný menový fond zdôrazňuje, že keby Rusko pokračovalo v ekonomických reformách, mohlo by byť na tom oveľa lepšie.
GABRIEL KÁDASI
