misu. A predovšetkým, aké neisté je ďalšie rozširovanie únie o menej vyvinuté krajiny.
Na brány únie tlčie niekoľko ďalších krajín, predovšetkým z Balkánu vrátane Bosny či Macedónska. Všetci to budú mať omnoho ťažšie než Česi či Slováci.
"Ešte Bulhari a Rumuni sa dovnútra dostanú, ale čakajú ich tvrdé časy," poznamenáva jeden z britských diplomatov.
Čo sa vlastne stalo? Vlani v decembri vyzeralo všetko hladko. Únia v eufórii z rozšírenia o desať nových krajín vtedy sľúbila Ankare, že ak splní ešte niekoľko podmienok, môžu sa historické rokovania 3. októbra začať.
Potom však prišlo pre politickú elitu niečo neočakávané. Verejná mienka stále jasnejšie odhaľovala, ako radoví občania Turkov nechcú. Antiturecká nálada hrala jednu z hlavných úloh, keď Francúzi v máji hlasovali proti prijatiu európskej ústavy. Podľa júnového Eurobarometra je za turecký vstup 35 percent obyvateľov. Ostatných viac či menej desí predstava miliónov chudobných Turkov, čo sa voľne pohybujú po Európe.
Už samo prepadnutie ústavy znamenalo pre šéfov únie zabŕdnutie do nevídanej krízy. Tú ešte viac prehĺbil krach júnového summitu, ktorý mal ukázať, že členské krajiny sa vedia zjednotiť a dohodnúť. Opak bol pravda. Dohoda o veľkom únijovom rozpočte na budúcich sedem rokov, ktorú si politici toľko priali, sa skončila úplným patom.
Komplikované rokovanie o Turecku je tiež nepríjemným úderom pre Britániu, ktorá tento polrok Európskej únii predsedá. Premiér Tony Blair ešte v júni energicky volal po zásadných reformách Európy, hlavne jej sociálneho systému, ktorý je príliš nákladný a brzdí prosperitu.
Turecko bol problém, reforma únie bude ešte väčší. Hlavne preto, že sa politici začali obrňovať verejnou mienkou, ktorá nie je zmenám príliš naklonená.
Včerajší deň tak najskôr potvrdil, ako neľahko sa únia dohaduje vo veľkom počte. Presadzovať hlboké a nutné zmeny, ktoré sa dotknú života ľudí, ale bude ešte ťažšie.
Autor: JOHANNA GROHOVÁ,Luxemburg
