V Ankare mali včera pripravené lietadlo, čakali a rátali. Z metropoly Turecka do Luxemburgu je to lietadlom viac ako tri hodiny. Ak chcela únia dodržať slovo a začať s Tureckom rokovania o vstupe tak, ako si sama stanovila, musela delagácia s ministrom zahraničia Abdullahom Gülom odletieť najneskôr pred deviatou večer. Turci totiž už od víkendu opakovali, že do Luxemburgu prídu až vtedy, keď budú vedieť, o čom budú vyjednávať. Chceli počuť jediné: to, že únia s nimi v budúcnosti ráta ako s plnoprávnym členom únie, nie ako s partnerom či dobrým priateľom.

Slová útechy prišli od Američanov. Ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová volala tureckému premiérovi Recepovi Tayipovi Erdoganovi, aby mu vyslovila podporu. Európanov však americké sympatie k spojencovi v NATO neobmäkčili.

Premiér, ktorý si postavil svoju politickú kariéru na približovaní Turecka k únii, trávil hodiny čakania na Európanov v sídle svojej Strany spravodlivosti a rozvoja. Tam presviedčal znechutených členov strany, že ak únia povie nie, Turecko bude pokračovať v budovaní demokracie. Nerobí to totiž pre úniu, ale pre budúcnosť krajiny.

Turci zatiaľ špekulovali, čo ďalej. Podľa agentúry AFP sa čoraz častejšie hovorí o takzvanej tureckej ceste. Čo to je, nikto nevie. Na burze sa pomaly oslabovala turecká líra a potenciálni investori začali prehodnocovať svoje budúce plány v krajine.

(mik)

Za a proti vstupu do únie:

Za:

Únia to Turecku sľúbila, vstupom Turecka sa posilní umiernený islam, z únie bude významný hráč na Blízkom východe, Európa bude mocnosťou, ktorá môže konkurovať Amerike, Číne či Rusku.

Proti:

Turecko je veľké, moslimské, zaostalé, chudobní Turci zaplavia európsky pracovný trh, únia sa priblíži na hranice najväčších svetových konfliktov (Irak, Sýria). (mik)