LUXEMBURG - Európska únia opäť bojovala o svoju tvár a budúcnosť. Stála pred rozhodnutím, čo ponúkne Turecku, ktoré stojí pred jej bránami už 42 rokov.
Opäť to bolo o kompromisoch, nádejach, pádoch a zákulisných rokovaniach. Rovnako ako pri rozširovaní spoločenstva o 10 nových členov, do poslednej chvíle sa handlovalo. Zo slávnostného otvorenia vstupných rozhovorov s Tureckom sa stala fraška.
Ešte hodinu po plánovanom začiatku rokovaní nebolo jasné, či k nemu vôbec dôjde. Britské predsedníctvo predložilo kompromisný návrh, v ktorom podľa diplomatických zdrojov nebola zmienka o privilegovanom partnerstve. To naopak neústupne presadzovalo Rakúsko a rovnako nekompromisne odmietalo Turecko.
Turci si zobrali čas na preštudovanie dokumentu. Vo večerných hodinách nakoniec z Ankary vyšla správa, že minister zahraničných vecí Abdullah Gül nasadol do lietadla smerom do Luxemburgu. S ministrami únie mal slávnostne začať vstupné rozhovory, ako sa pôvodne rátalo.
Za rakúskym ústupkom je podľa luxemburských kuloárov oznámenie hlavnej žalobkyne haagskeho tribunálu Carly del Ponteovej, že Chorvátsko plne spolupracuje s touto medzinárodnou inštitúciou. Chorvátsku tým odpadla hlavná prekážka na začiatok vstupných rokovaní. Rakúsko veľmi stálo o to, aby Chorváti dostali od únie jasný signál a nepriamo tým podmieňovalo ochotu ustúpiť v otázke Turecka.
Dohodu o Turecku únia veľmi potrebovala. Po krachu euroústavy vo Francúzsku a Holandsku chcela ukázať, že je napriek svojej veľkosti a problémom v národných štátoch schopná dohody. "Ak pôjdeme správnou cestou, dosiahneme slnečné pláne. Ak pôjdeme zlou, bude to pre úniu katastrofa," povedal britský minister zahraničia Jack Straw.
Rokovania o Turecku sú pre Britániu otázkou prestíže. V súčasnosti predsednícka krajina spoločenstva je tradičným advokátom tureckej otázky.
Nervozita vládla aj v Ankare. Veľa Turkov si myslí, že únia ich aj tak nikdy nezoberie za členov.
