Pravdepodobne sa v spánku udusila a zhorela v kabíne. Z lode sa podarilo uniknúť 121 pasažierom vrátane posádky.

Loď si prenajala dánska cestovná kancelária, väčšina pasažierov boli Nóri a Belgičania.

Požiar spozoroval lodný mechanik Jusman Nicilai. Podľa neho sa z podpalubia šíril čierny dym. "Chcel som začať hasiť, rozbil som okno a poranil som si ruku," povedal. Dodal, že dym bol čoraz hustejší a hrozilo udusenie turistov. Evakuáciu nariadil zástupca kapitána lode, lebo ten bol práve vo svojej kajute.

Na lodi vznikla panika, ľudia sa tlačili k východu, z horiacej lode vychádzali po drevenom provizórnom mostíku a na člnoch. Dvaja pasažieri skočili z člna do vody.

"Nezobrala som si nič, iba sveter," povedala rumunská lekárka Victoria Munteranu. Dodala, že je prekvapená pohostinnosťou a dobrosrdečnosťou miestnych ľudí. "Pomáhali nám, ako mohli, nosili vodu a oblečenie," povedala.

"Bývam oproti, tak som im topánky a ponožky doniesla z domu. Som rada, že som im mohla v núdzi pomôcť. Jedna Rumunka plakala, že chce telefonovať. Doviedla som ju k telefónu na úrade a zavolala svojim blízkym," povedala Prisca Vöröšová z obecného úradu v Sape.

V rumunskej televízii je správa o požiari lode témou číslo jeden, povedala Munteranu.

Nórov a Belgičanov ubytovali v Bratislave, 46 Rumunov bude bývať v účelovom zariadení STU v Gabčíkove. Je medzi nimi desať žien, jedna z nich je tehotná a cíti sa dobre.

Ani jeden z rumunských pasažierov si nestihol z paluby zobrať pas. Rumunský konzul Radu Ionesco povedal, že "pasy sme im schopní vybaviť ešte dnes, odísť však môžu až potom, keď ich vypočuje polícia". O ich dopravu domov sa postará majiteľ lode.

Loď mala podľa hasičov veľa starých elektrických rozvodov a drobných neprehľadných miestností. Hasiči sa nevedeli dostať k zdroju požiaru. Kapitán a posádka im radili. Viacerí hasiči si myslia, že príčinou požiaru mohol byť skrat v elektrickom vedení.

V lodi zostalo 30-tisíc litrov nafty, ktorá začala unikať do vody, kde sa tvorili ropné škvrny, ktoré zachytávali pracovníci Povodia Dunaja tzv. ponornou stenou. Potom ropu zbierali z člna zberačom nečistôt. Podľa odborníkov nejde o ekologickú katastrofu.