Turci majú pocit, že hoci urobili zásadné zmeny, únii to stále nestačí a žiada viac. Nebezpečné je, že si myslia, že je to preto, že sú moslimovia.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že čoraz menej Turkov chce, aby ich krajina vstúpila do únie. Za rok podpora klesla o desať percent (zo 73 percent na 63). "Únii už neverím. Nikdy nás neprijmú. Ak sa aj prístupové rozhovory začnú, budú pokračovať donekonečna a nepovedú k žiadnemu výsledku," povedal agentúre AFP právnik Cengiz Aybar.
Turci sa domnievajú, že pykajú za to, že únia nezvládla poslednú vlnu rozširovania aj za to, že vo Francúzsku a Holandsku neprešla euroústava okrem iného aj zo strachu zo vstupu Turecka.
"Posledné rozširovanie bolo o konci éry studenej vojny, definitívnom páde železnej opony, znovuzjednotení rodiny. Vyjednávania s Tureckom budú o posúvaní európskych hraníc za Európu. Otestujú limity Európy, to čo je a čím sa môže stať," povedal agentúre Reuters poľský vyslanec pri únii Marek Grela. To, že toto rozširovanie bude iné, naznačujú aj viacerí politici. Hovoria, že únia sa prijatím Turecka posunie do výbušnej zóny - na hranice Sýrie či Iraku.
V Turecku však prevláda pocit, že je iné ako okolité štáty. Je viac-menej demokratické, rola islamu je minimalizovaná zo zákona, roky je členom NATO a robí veľa preto, aby sa zbavilo podozrení zo zlého zaobchádzania s menšinami, mučenia a nedodržiavania základných ľudských práv.
Bojí sa, že nie od únie by znamenalo nástup síl, ktoré tvrdia, že Európania jednoducho moslimov považujú za "menejcenných".
Časť moslimských akademikov tvrdí, že prijatie Turecka by posilnilo "umiernený islam", po ktorom tak volajú európski štátnici, ktorí majú doma silné moslimské komunity čoraz viac priťahované jednoduchými výkladmi sveta v radikálnych mešitách.
