Turecké nacionalistické strany zorganizovali včera v Ankare demonštráciu proti začatiu vstupných rozhovorov s Európskou úniou. Zúčastnili sa na nej stovky Turkov. FOTO - REUTERS
BRUSEL, LUXEMBURG - Šéfovia európskych diplomacií sa zišli včera večer v Luxemburgu, aby v poslednej chvíli vyriešili spory o tom, akým členom únie by sa malo Turecko v budúcnosti stať.
Dnes na poludnie by sa mali slávnostne začať rozhovory o vstupe Turecka do Európskej únie. Do poslednej chvíle však nebolo jasné, či sa dohoda podarí.
Ankara čaká
Diplomati horúčkovito rokovali v snahe prehovoriť hlavnú prekážku - Rakúsko. Viedeň totiž ako jediná presadzuje do textu dohody zmienku, že rozhovory sa nemusia skončiť plnoprávnym členstvom Turecka. Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel pred víkendom argumentoval tým, že musí brať do úvahy obavy ľudí z rozšírenej únie o Turecko. V Rakúsku sú proti štyri pätiny ľudí, v celej únii podporuje toto rozšírenie len 35 percent.
Akési členstvo na pol zase ostro odmieta Ankara. Turecká vláda oznámila, že radšej rozhovory nezačne, než aby prijala rakúsku požiadavku. Turci sú na Európsku úniu čím ďalej nahnevanejší. Splnili totiž všetky podmienky, ktoré im Brusel pred 3. októbrom vytýčil.
Turecký minister zahraničia Abdullah Gül vyhlásil, že bude čakať v Ankare a na pondelňajšiu ceremóniu priletí až vtedy, keď bude jasné, že výsledkom rokovaní bude plné prijatie Turecka do EÚ.
Chorvátsko
Podľa diplomatov Rakúsko naťahovalo rokovanie o Turecku aj preto, aby rozhodnutie nepadlo pred víkendovými regionálnymi voľbami. Podľa britských zdrojov bola v predvečer rokovaní šanca na úspech päťdesiat na päťdesiat. V hre nebolo totiž len Turecko, ale aj osud Chorvátska, ktoré už pol roka čaká na rozjazd vstupných rozhovorov.
Podľa Schüssela nie je možné začať rokovať s Tureckom a Chorvátsko vynechať. Dôležité slovo v prípade Chorvátska má však hlavná žalobkyňa haagskeho trestného tribunálu Carla del Ponteová. Tá po svojej piatkovej návšteve Záhrebu vyhlásila, že síce nejaký pokrok zo strany záhrebskej vlády vidí, ale o plnej spolupráci pri hľadaní vojnových zločincov nemôže byť reč.
Za a proti
Európa si evidentne nevie rady, ako s Tureckom naložiť. Politici Ankare rokovanie o členstvo sľúbili vlani v decembri, ale nečakali taký ostrý odpor ľudí. Obavy z Turecka boli jedným z hlavných motívov prečo Francúzi odmietli novú euroústavu.
Priaznivci tureckého vstupu varujú pred hlbokým rozkolom medzi Európou s touto prevažne moslimskou krajinou. "Jeho úspešná integrácia umožní čeliť väčšine ťažkostí moderného sveta, ako sú medzinárodný zločin, obchod s drogami, terorizmus, migrácia či ekonomické výzvy globalizácie," mieni britský minister pre európske záležitosti Douglas Alexandre.
Opačné názory zase argumentujú tým, že treba dopredu zabrániť problémom, ktoré vstup tejto ľudnatej, chudobnej a z väčšej časti v Ázii ležiacej krajiny môže Európe priniesť. Priaznivci federatívnej podoby únie sa zase obávajú, že s Tureckom sa nikdy nepodarí únii dohodnúť na spoločnej hranici a obrannej politike a nikdy sa tak nestane veľmocou.
Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel
