Ak by neplatil dane a odvody a iné výdavky, zarobil by priemerný Slovák mesačne na 0,87 metra štvorcového bytu v novostavbe.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA - Priemerný Slovák by si za svoj mesačný plat mohol teoreticky kúpiť 0,87 metra štvorcového bytu v novostavbe. Vyplýva to z porovnania priemernej mzdy za 2. štvrťrok tohto roka a priemeru cien nových bytov v jednotlivých krajoch, ktoré zverejnila Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska.
Podľa údajov z realitiek boli ešte vlani najlacnejšie novostavby v Žilinskom kraji. Za súčasný priemerný plat by si obyvateľ tohto regiónu mohol kúpiť 1,11 metra štvorcového. Naopak, priemerný Bratislavčan by si aj napriek vyššej priemernej mzde mohol kúpiť len 0,63 m2 bytu. Ceny tu boli vlani takmer trojnásobné ako ceny novostavieb na severe Slovenska.
Štatistici s takýmito údajmi nesúhlasia. "Priemernú cenu novostavieb je prakticky nemožné exaktne určiť. Líši sa podľa regiónu, individuálnu cenu si účtuje každá firma," upozorňuje Peter Heidinger zo štatistického úradu. Rozdielna cena za meter štvorcový je aj medzi bytmi v jednom novom dome - rozhoduje, napríklad, svetová strana či podlažie.
Horšie ako v starej únii
Nový byt je pre Slovákov oveľa menej dosiahnuteľný ako pre obyvateľov starých štátov únie. Tí si podľa správy českého ministerstva pre miestny rozvoj môžu dovoliť kúpiť za mesačný plat v priemere 1,5 až 2,5 m2 v novostavbe. Priemerný Čech je na tom podobne ako my, za svoj plat si môže kúpiť 0,8 metra štvorcového v novom byte.
Obytná plocha bytov dokončených vlani bola v priemere 78,5 metra štvorcového. Ak by nemíňal na nič iné a neplatil dane ani odvody, Slovák s priemernou mzdou by naň našetril za 7,5 roka.
Priemerný Čech by na byt podobných rozmerov musel šetriť o necelý rok dlhšie. Súvisí to s o niečo vyššou cenou novostavieb v Česku. Nemeckým zamestnancom by to trvalo dva roky.
Nové či staré?
Na Slovensku sa stále prehlbuje rozdiel medzi cenami starých a nových bytov. "Trojizbový byt v Petržalke sa dnes dá kúpiť od 1,8 milióna. Byt podobných rozmerov v novostavbe stojí od 2,9 milióna vyššie," hovorí Martin Valušek z realitnej agentúry Graft. Vlani sa v našej krajine dokončilo 12 592 bytov v bytových domoch, postavilo sa aj 8575 bytov v rodinných domoch. Je to o niečo menej ako rok predtým, výstavba je však nepomerne silnejšia ako v 90. rokoch.
Čím viac nových bytov bude pribúdať, tým výraznejšie sa bude znižovať cena starých bytov na panelákových sídliskách. Realitní agenti takéto tlaky zatiaľ nepociťujú. "Napríklad, v Bratislave v posledných mesiacoch cena starých bytov znova mierne stúpla. Veľa ľudí stále nemá dosť peňazí na novostavby. Kým je silný dopyt po lacnejších starých bytoch, ich cena výraznejšie neklesne," myslí si Valušek.
Podľa odborníkov v realitnom biznise aj napriek tomu, že bytová výstavba sa v posledných rokoch rozbehla, stále nie je dostatočná na zmeny cien na trhu. Ceny starých bytov klesnú, až keď bude k dispozícii dostatok nových bytov.
Platíme veľa
Rozhodovanie o kúpe bytu ovplyvňujú aj náklady spojené s bývaním v ňom. Priemerná slovenská domácnosť zaplatila podľa údajov ministerstva pre regionálnu výstavbu v roku 2003 za bývanie 15 564 korún. Oproti roku 1995 to bol takmer trojnásobok. Domácnosti dávajú na poplatky súvisiace s bývaním približne 26 percent svojich príjmov. V porovnaní s ostatnými štátmi únie je to dosť vysoký podiel, sme na štvrtej priečke. Pred nami sú len Dáni, Švédi a Španieli, ktorí platia za nájomné a energie takmer 32 percent zo svojich výplat.
"Najlacnejšie bývanie je v Portugalsku a na Malte. Malťania platia len šesť percent zo svojich príjmov," uvádza Daniela Grambmüllerová z českého ministerstva pre miestny rozvoj. Lacné bývanie Portugalcov a Malťanov súvisí okrem iného s tamojším podnebím. Na Malte prakticky neexistujú náklady na kúrenie v zimnej sezóne. Česi dajú na náklady s bývaním asi pätinu výplaty.
Podiel nákladov na bývanie z príjmov domácností (v %)
Malta 5,9
Portugalsko 10,5
Maďarsko 18,1
Rakúsko 19,1
ČR 19,7
Poľsko 24,8
Slovensko 26,5
Španielsko 31,4
Zdroj: Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR
