Napokon ostali na čele nekonečného maratónskeho hada dvaja Keňania. Zhodou okolností dvaja Davidovia. "Sme z jedného mesta," avizovali už pred pretekmi David Maiyo a David Kosgei. Možno ste aj príbuzní, žartovali novinári, keď včera dobehli na prvých dvoch miestach. "To nie," krútili hlavami. A susedia? "Tak to už vôbec nie - naše domy sú od seba asi desať kilometrov," odvetil Maiyo. V mihu však pripomenul: "Ale spolu trénujeme."
Na kenské pomery nie je desať kilometrov veľká vzdialenosť. A na pomery Eldoreta už vonkoncom nie. Eldoret je najväčšie mesto horskej oblasti Rift Valley, z ktorej pochádza väčšina drahokamových bežcov tejto bežeckej krajiny. Napríklad Daniel Komen. Pred dvoma týždňami nachystal Eldoret veľkolepé privítanie Benjaminovi Limovi, zlatému z behu na 5000 m na augustovom svetovom šampionáte v Helsinkách. Konečne si uvidel syna, ktorého krátko pred šampionátom porodila jeho manželka a pribudol k trom ich dcéram - Benjamin rozhodol, že na počesť dejiska jeho životného úspechu ponesie (okrem iných mien) aj meno Helsinki.
Maiya ani Kosgeiho taký slávny návrat po víťazstve v Košiciach nečaká. Košický úspech však znamená významný krok v ich maratónskej kariére.
Maiyo ešte nikdy nijaký maratón nevyhral a Kosgei ešte nikdy nebol ani druhý. Kosgei má o takmer dve minúty lepší osobný rekord (2:11:08) a dva dni pred štartom avizoval, že v nedeľu mieni zabehnúť čas pod 2:10 h. Napokon sa mu však ani nepriblížil.
"Bolo príliš teplo," tvrdil Kosgei. "Trať vášho maratónu je veľmi pekná. Dokonca nie je ani ťažká. Dá sa na nej zabehnúť podstatne rýchlejší maratón, ako sa to podarilo nám. Ale pochopte, nie v takomto teplom počasí."
Vy ste z Afriky, mohli by ste byť zvyknutí na teplo, znela novinárska replika. "Ale my pochádzame z hornatej oblasti, kde zasa nevládnu také horúčavy. Navyše - maratóny beháme v Európe," znela Keňanova odpoveď.
Košickí organizátori angažovali tentoraz až štyroch Keňanov. "Asi bude lepšie nabudúce pozvať jedného-dvoch, lebo keď ich je viac, bojujú kľúčovo medzi sebou o víťazstvo a o prémie zaň," myslí si predseda organizačného výboru MMM Štefan Daňo.
Riaditeľ Branislav Koniar sa tiež netváril nadšene zo spolupráce s nimi. Počas pretekov sa zo sprievodného vozidla navydával pokynov, ako už dávno nie. Ale veľmi to nezaberalo. Zajaci síce nasadili želané tempo, ale favoriti ho ignorovali.
"S Keňanmi je ťažko dohodnúť sa presne na réžii pretekov a tempe, ktoré by im vyhovovalo," skonštatoval Koniar. "Keď ich je veľa podobnej výkonnosti, všetci myslia na jedno a to isté - na vlastné víťazstvo." (mo)
