Hymna tejto africkej krajiny sa v Košiciach hrala v rokoch 2000-2003 a včera zasa. Osemdesiaty druhý ročník Medzinárodného maratónu mieru vyhral 29-ročný David Maiyo, ale skvele sa držali aj jeho krajania.

Najhorší zo štyroch Keňanov dobehol piaty - vklínil sa medzi nich len jeden Poliak. Nebol to však obhajca prvenstva Adam Dobrzynski, ktorý trikrát po sebe stál na piedestále (druhý, tretí, prvý), ale 36-ročný Jan Bialk. Dlho ho nebolo vidno na popredných pozíciách, až vtedy, keď šlo do tuhého. "Je to matador, zvolil si rozumnú taktiku," myslí si riaditeľ podujatia Branislav Koniar. "Inú som po dvojročnej prestávke zavinenej zranením ani nemohol," úprimne sa priznal Bialk a jedným dychom ďakoval košickým organizátorom, že mu verili. "Vy to možno neviete, ale ja som tu pred siedmimi rokmi nedobehol - takých, ktorí sa raz vzdajú, organizátori neradi znova pozývajú."

Štartová listina včerajších pretekov sa začínala Adamom. Lanský víťaz Dobrzynski však dopadol ako predčasom jeho krajan. Sto minút a dosť. Po polovici ho chytila prudká kríza a začal strácať za vedúcou skupinkou. Na 26. kilometri úplne zastal a organizátorov poprosil, aby poňho poslali sanitku. Zľakol sa vysokého pulzu, ktorý si nameral. "Už ráno sa necítil najlepšie a zvažoval, či nastúpiť," priznal Koniar. Aj spoľahliví vytrvalci majú svoje horšie dni.

Košice sa v nedeľu prebudili do úplne iného dňa, než na aké ich navyklo počasie v posledných dňoch. "V sobotu bolo o deviatej ráno iba sedem stupňov, v nedeľu možno aj o deväť viac," skonštatoval hlavný rozhodca Emil Rusko. Napoludnie prekročila ortuť v teplomeri dvadsiatku. Slniečko vytiahlo do ulíc viac divákov ako po minulé roky, ale maratónci naň frflali. "Meteorológovia sľubovali isté percentá oblačnosti, ale napokon sa tuším na oblohe neobjavil ani mráčik," ťažkal si Koniar.

Potešili ho však dvíhajúce sa účastnícke počty: celkove bolo včera v Košiciach v pohybe 1284 ľudí z 31 krajín. Takmer polovica z nich si zvolila maratónsku dávku 42 195 m. Na čele poľa sa usadila osemčlenná skupinka, ťahaná dvoma "zajacmi" - Ukrajincom Iverukom a Poliakom Wojcikom (na augustových ME v Helsinkách dobehol šestnásty). Tí mali s pribúdajúcimi kilometrami a rastúcou teplotou čoraz ťažšiu pozíciu.

Krátko po tom, ako skončil Dobrzynski, ostali vpredu už len štyria Keňania a Japonec Šimamura. Na 35. kilometri unikli dvaja blízki Keňania - Maiyo a Kosgei. Od tej chvíle už šlo len o to, ktorý z nich vyhrá a kto bude tretí.

"Z boja o tretie miesto sa vykľula dráma," pochvaľoval si riaditeľ MMM. Možností bolo viac, každú chvíľu sa reálnejšie zdalo čosi iné: napokon neobsadili Keňania celý stupeň a tretí neskončil ani Brit Jones. Zozadu si poň dofinišoval Poliak Bialk.

Veniec pre víťaza sa napokon ocitol na pleciach Davida Maiya, ktorého najväčšími úspechmi boli dosiaľ tretie miesto vo Firenze 2002 a štvrté v Prahe 2004. Podobný pre víťazku ženskej kategórie pripadol 25-ročnej Poľke Edyte Lewandovskej. "Ešte v sobotu som si myslela, že mi môže vyjsť pokus o prekonanie 16 rokov starého traťového rekordu Češky Peterkovej 2:31:28, ale v tomto teple som sa musela uspokojiť s podstatne horším časom," skonštatovala.

Na počasie si posťažoval aj slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. "Siahol som si na dno síl," priznal po dobehu svojho pätnásteho MMM (dohromady dvadsiateho), v ktorom ho vďaka čipu na maratónke komputer zareegistroval na 219. mieste v čase 3:42:15. Vlani pribehol do cieľa približne o štvrť hodinu skôr.

Jeden z dvoch slovenských maratónskych titulov očakávane ostal v Košiciach: Marcel Matanin vyhral s vyše desaťminútovým náskokom, no aj on sa musel rozlúčiť s predstavou o rekorde, hoci v jeho prípade osobnom - nepodarilo sa mu stiahnuť čas ani pod 2:20. K ženskému titulu stačil dokonca čas nad tri hodiny (získala ho Skaličanka Bíliková) - úspechom je už to, že bežali tri vo zväze registrované vytrvalkyne.