Takmer 46 % ľudí je podľa prieskumu agentúry MVK pre denník SME proti tomu, aby členom únie bola krajina, v ktorej žijú moslimovia vo väčšine. Za je iba necelých 10 %, zvyšku je to jedno alebo nemá názor.
Barbara Lašticová z Kabinetu výskumu sociálnej a biologickej komunikácie Slovenskej akadémie vied hovorí, že z prieskumu ťažko prečítať, čo si ľudia naozaj myslia. Môže im byť jedno, "či je niekto moslimom, či kresťanom, no súhlasia s rozširovaním únie", môžu im chýbať informácie, alebo sa vôbec nezaujímajú o politiku a úniu".
Šéf MVK Pavol Haulík chápe výsledok prieskumu tak, že slovenská spoločnosť nepociťuje rozšírenie únie o krajiny s moslimskou väčšinou "ako aktuálne reálny problém".
Xénia Celnarová z Kabinetu orientalistiky SAV zdôrazňuje, že v Turecku je cirkev "striktne oddelená od štátu, čo neexistuje ani u nás". Preto považuje za chybné označovať Turecko za moslimskú krajinu.
Celnarová hovorí, že islam je tolerantné náboženstvo. Dokonca ani vtedy, keď na územie dnešného Slovenska útočila Osmanská ríša, nešlo o šírenie náboženstva, ale "o ovládnutie čo najväčšieho územia a zvýšenie príjmov". Podľa Celnarovej vtedy nikoho nenútili prestúpiť na moslimskú vieru, na našom území sa nestavali mešity, prerobili len niektoré kostoly, napríklad v Nových Zámkoch. Ak sa objavili prípady núteného prechodu na islamskú vieru, "nebolo to zámerom ústrednej moci, ale len osobná iniciatíva vojenských veliteľov vtedy, keď už ústredná moc Osmanskej ríše bola oslabená". (haj)
