eho prieskumu, ktorý pre SME urobila agentúra MVK.
Barbara Lašticová zo Slovenskej akadémie vied tento výsledok ocenila. "Prečo by mali ľudia robiť rozdiely medzi náboženstvami?"
Aj šéf agentúry MVK Pavol Haulík je príjemne prekvapený, keďže islam sa dnes dáva často do súvislosti s terorizmom. V našich podmienkach sa podľa neho "nedá očakávať, že by ľudia islam vnímali ako lepšie náboženstvo, najmä ak sa dnes mnohé udalosti interpretujú ako civilizačný konflikt".
Ako rovnocenné náboženstvo vnímajú islam viac mladší a vzdelanejší ľudia s lepším spoločenským postavením, teda manažéri, špecialisti a študenti.
Silnejší odpor už opýtaní vyjadrili pri otázke, či by vo svojom okolí súhlasili s vybudovaním mešity. Až 61,5 percenta by nesúhlasilo, 12,2 percenta súhlasilo, zvyšok nevedel. Lašticová to vysvetľuje "sociálnou blízkosťou". Kým pri otázke o islame išlo o všeobecný názor, druhá sa už "týka každodenného života ľudí".
Ľudia sa podľa Lašticovej obávajú nepoznaného a "chýbajúca skúsenosť môže byť zdrojom predsudkov". Jedným z nich je aj ten, že moslimovia môžu by "tí zlí teroristi".
Haulík si myslí, že ľudia stavbu mešity odmietajú, lebo ide "o nový fenomén, ktorý v tomto priestore posledných 300 rokov nebol reálny". Mešity aj islam sú niečo "typické pre spoločnosti, ale nie pre slovenskú".
Ján Jurán, riaditeľ cirkevného odboru na ministerstve kultúry, hovorí, že moslimovia na Slovensku sa už dvakrát pokúšali získať povolenie na výstavbu mešity, no nijaká z bratislavských častí nesúhlasila. Jurán to hodnotí ako "prejav konzervativizmu" voči novým náboženstvám. Prejavujú sa tak dokonca aj liberálne zmýšľajúci ľudia.
Negatívny postoj k islamu máme podľa Jurána historicky v podvedomí, tradujú sa aj v našom folklóre. Spomenul báseň Turčín Poničan, ktorá sa učí aj na školách.
Islam nie je u nás registrovaným náboženstvom. Muselo by sa k nemu hlásiť 20-tisíc dospelých, pri sčítaní sa prihlásilo len asi 1200. (haj)
