Rudolf Lukáč počas vlaňajšej olympiády v Aténach.
FOTO - TASR
bol roky stelesnená istota slovenského vzpierania, kapitán jeho reprezentácie. V júni postrašil nielen činku, ale aj tých, ktorí jej u nás od februára šéfujú a medzi ktorých ako nový člen výboru patrí.
Na slovenskom šampionáte v Košiciach, skôr ako získal unikátny trinásty titul v neprerušenej sérii, si pred jedným z pokusov vypýtal mikrofón a vykrákal, čo mal na duši. Že Milan Kováč, ktorý po ženskej dočasne prevzal trénerstvo aj mužskej slovenskej reprezentácie, je zodpovedný za úpadok vzpierania v jeho bašte, trenčianskej Dukle. Že kvôli nemu nemusel spod Matúšovho hradu odísť len on, ale aj ďalší. Že za jeho generáciu nemá stredisko náhradu. Že dopingových prípadov v Dukle bolo už trochu priveľa...
Vzbĺkol škandál, prišli následky.
Lukáčovi pohrozili, Kováč rezignoval na post reprezentačného trénera.
Lukáč: Sľúbil som poslúchať
V sobotu na pretekoch svetovej armádnej športovej organizácie CISM v Trenčíne debutoval Kováčov nástupca. Po konkurze sa ním stal - Lukáč. "Aféra sa v médiách trochu nafúkla. Pôvodne to z mojej strany bolo nasmerované len na jednu osobu," poznamenal nový, iba 35-ročný kouč a s úsmevom potmehúda dodal: "Sľúbil som, že už budem poslúchať."
Na premiéru prišiel v olympijskej bunde, v ktorej pred rokom zažil pretekársku derniéru. V Aténach po poslednom pokuse vytiahol z vaku fľašku slivovice zo svojej garážovej výroby a počastoval ňou všetkých navôkol. "Končím," vyhlásil. "Musím začať splácať dlh, ktorý mám voči žene a dvom dcéram, a venovať sa aj svojej firme, ktorá ma živí."
Dopadlo to trochu inak. S jedným skončil, s druhým začal. "Pred pol rokom by mi nebolo ani napadlo, že povediem reprezentáciu," priznal.
"Vybrať Lukáča bolo najlepšie z možných riešení," tvrdí Juraj Gubala. Voľakedy Ruda viedol ako tréner v reprezentácii aj v trenčianskej Dukle. V decembri 2000 mu však v stredisku nepredĺžili zmluvu. Presne o rok rovnako dopadol Lukáč.
Gubala medzičasom školil policajtov v telocviku. Lukáč dvíhal činky ďalej, akurát že v inom drese: ružomberský klub Diana-Orol aj vďaka nemu zhodil z trónu Duklu a vlani zavŕšil majstrovský hetrik.
Aj Čechov vedie vydedenec z Dukly
Dnes sú Gubala a Lukáč kolegovia. Prvý vedie od júla českú reprezentáciu, druhý od augusta slovenskú. "V jednom okamihu so mnou konzultovali, či by som nemohol viesť zároveň jednu aj druhú, ale to neprichádzalo do úvahy," vraví hlohovský rodák Gubala, ktorý sa v Trenčíne zastavil cestou do Vysokých Tatier, kde sa práve začína jedno zo sústredení českých vzpieračov pred novembrovými MS v Katare. "Som rád, že som sa vyhrabal z bahna, do ktorého ma poslali a dokázal, že o moju prácu je stále záujem."
Gubala tvrdí, že momentálne má naše vzpieranie v mužskej zložke o niečo lepší potenciál ako české. Česi pošlú na svetový šampionát iba dvoch reprezentantov, Slováci majú v pláne vyslať štyroch. Všetci sa v sobotu predstavili v Trenčíne a ako keby chceli svojmu bývalému kapitánovi spríjemniť premiéru v trénerskej funkcii - dvíhali s chuťou aj také váhy, aké už dávno nie.
V tíme zjavne vládne pohoda.
"Čo ti mám čo hovoriť. Sám najlepšie vieš, čo máš na pódiu robiť," povedal Lukáč pred prvým pokusom v trhu Viktorovi Gumánovi. Keď však košického právnika v treťom pokuse zabolel stehenný sval a zvažoval, či sa nedá opichať, mladý kouč rázne pokrútil hlavou: "Opichávať budeme v Katare. Tu už jednoducho na nadhod nenastúpiš. A zajtra zariadime vyšetrenie magnetickou rezonanciou."
"Aj si na vás dupne?" pýtam sa Ondreja Kutlíka. "Len by sa opovážil," smeje sa ďalší vzpierač, ktorý je na odchode z Trenčína. Potom vážne dodá: "Nie je prečo. Sme v rokoch, keď už sami vieme, že bez driny to nejde."
Tešovič má na medailu
Najväčším tromfom na MS bude Martin Tešovič. Keď ho uvidel dvíhať Gubala, uznanlivo pokýval hlavou: "Má na medailu." Práve pod jeho vedením získal pred ôsmimi rokmi tri tituly majstra sveta.
V sobotu absolvoval päť pokusov, jeden krajší ako druhý. Nadhodil toľko, koľko naposledy v deväťdesiatom deviatom pred veľmi ťažkým zranením, z ktorého sa vystrábil vlastne až vlani. Na druhý pokus udržal nad hlavou 220 kg a zlepšil naraz dva slovenské rekordy kategórie nad 105 kg - aj dvojbojový (403). V oboch prípadoch o tri kilogramy zlepšil rekordné zápisy Rajmonda Kopku. Na tretí už ani nenastúpil. Pritom navážil iba 45 gramov nad 105 kg - v Katare, pravdaže, nastúpi do 105 kg.
"Je to fajn, som spokojný, ale pravá forma by ešte len mala prísť," utrúsil náš najlepší vzpierač. Oddnes bude zarezávať vedno s českými vzpieračmi na Štrbskom Plese.
