, významná predstaviteľka neskorého realizmu. Pochádzala z mnohodetnej rodiny, jej otec, evanj. farár Pavel Slančík, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. V r. 1887 spolu so sestrou vydávala rukopisne časopis Ratolesť, v ktorom uverejňovala satirické básničky i ponášky na ľudové piesne. Slančíková pôsobila ako učiteľka v materskej škole v Ábelovej, po tom, ako sa bez úspechu snažila stať kustódkou v Slovenskom národnom múzeu v Martine, či poštárkou. Do dôchodku v r. 1945 žila v Ábelovej, potom sa presťahovala do Lučenca. Ako nevydatá žena mala celý život existenčné problémy. V poviedkach a prózach vytvorila realistický obraz dediny i malomesta rodného kraja: Márnosť všetko, Ťapákovci, Skúsenosť, Skon Paľa Ročku, Záplava. Širší pohľad na spoločenské dianie rozvinula v románe: Hrdinovia. O ženách, ktoré zápasia so životnou dezilúziou, hovoria prózy: Ťažké položenie, Bál, Bez hrdosti. Autorka divadelných hier, ktoré však nedosiahli úroveň jej próz: Chudobná rodina, Páva. Zomrela 27. novembra 1951 v Lučenci.
1904 -- v Berkhamstead sa narodil anglický spisovateľ Graham Greene. Autor románov s politickou alebo náboženskou tematikou, ktoré sa odohrávajú v najrôznejších častiach sveta a často zobrazujú politickú situáciu a vzťah jedinca k nej. Základnými námetmi sú pocity viny, vedomie vlastného zlyhania, otázka angažovanosti a zodpovednosti, paradoxy životných situácií: Moc a sláva, Náš človek v Havane, Ľudský faktor, Vlak do Istanbulu, Tichý Američan, Komedianti, Honorárny konzul a i. Zomrel 3. apríla 1991 vo Vevey vo Švajčiarsku.
1909 -- vo Vyšnom Kubíne sa narodila prozaička, prekladateľka, autorka literatúry pre deti a mládež Margita Figuli, vl. m. Figuliová. Predstaviteľka naturizmu, autorka próz s výrazným sociálnym a etickým podtextom. Ako absolventka Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici pracovala v Tatra banke. Neúspešne sa pokúsila o štúdium maliarstva v Prahe, od r. 1941 sa venovala len literárnej činnosti. Knižným debutom bola novela Uzlík Tepla, ktorú neskôr zaradila do knihy desiatich noviel Pokušenie. Jej najvýznamnejšími dielami sú lyricko-poetická novela: Tri gaštanové kone, obsiahly historický román: Babylon, románová kronika: Mladosť, memoárová próza Ariadnina niť, román: Víchor v nás a mnohé ďalšie. Prekladala diela F. Šrámka, K. Čapka, K. J. Erbena, J. Horáka a ďalších. Zomrela 27. marca 1995 v Bratislave.
1974 -- pri nakrúcaní filmu Bojovali za vlasť zomrel ruský prozaik, filmový scenárista, režisér a herec Vasilij Makarovič Šukšin. Najväčší ohlas vzbudil jeho film Červená kalina. Ďalšie diela: poviedky - Dedinskí obyvatelia, Tam v diaľke, román - Ľubovinovci, Prišiel som vám dať slobodu a i. Narodil sa 25. júla 1929.
