V Iraku pred referendom o návrhu ústavy pribúdajú veľké teroristické útoky. Nádej, že po ňom bude lepšie, je miziváAni samovražedné útoky nezmaria naše odhodlanie hlasovať 15. októbra v referende za irackú ústavu, tvrdia irackí šiiti. Od štvrtkového večera zomrelo pri najmenej štyroch samovražedných atentátoch zameraných na šiitske ciele viac než 120 ľudí. K útokom sa na internete prihlásila al- Káida v Iraku.

Šiiti trvajú na tom, že sa na referende zúčastnia. Viacerí arabisti citovaný agentúrou AFP dokonca naznačujú, že v šiitskom prostredí vzniká nový kult mučeníkov: ľudí, ktorí zomreli pre ústavu. "Obetujeme našu krv a naše duše pre ústavu," kričali podľa agentúry Reuters včera šiiti pred nemocnicou, kde vyvesili zoznam obetí štvrtkových útokov. Bolo medzi nimi najmenej 14 detí.

V zákulisí zatiaľ americký veľvyslanec Zalmay Khalilzad vyjednáva so sunnitmi, ktorí súčasné znenie ústavy odmietajú a môžu ju potopiť. Na odmietnutie celého dokumentu totiž stačí, aby ho nepodporili tri z 18 irackých provincií. Sunniti majú väčšinu v troch a zrejmé nie je ani to, ako zahlasuje zmiešaný Bagdad. Iracké neziskové organizácie na podporu demokracie tiež naznačujú, že na voľby sa registrovalo v niektorých oblastiach viac ako 80 percent sunnitov. Predpokladajú, že budú skôr proti ústave.

Američania podľa denníka Washington Post stále veria, že referendum bude úspešné. "Neveríme, že stratíme všetky sunnitské provincie," povedal agentúre AP nemenovaný americký diplomat.

Fakt však je, že tri kľúčové požiadavky sunnitov - odmietnutie federácie, obmedzenie používania kurdčiny v Kurdistane a schvaľovanie ústavy v parlamente šiiti a Kurdi zatiaľ ignorujú. Sunniti však trvajú na tom, že americký veľvyslanec ich musí pre nich vyjednať, inak na referendum neprídu. Washington a iracká vláda sa môžu spoliehať na to, že ani sunniti nie sú jednotní. "Musíme získať tých, čo sú za referendum," vysvetľoval AP jeden z irackých politikov zapojených do vyjednávaní.

V každom prípade platí, že ani úspešné referendum ani jeho prepadnutie nezabezpečia Iraku stabilitu. Tak to senátorom vo štvrtok vysvetľovali vojenskí plánovači z Pentagonu. Referendum, ktoré by odobrilo ústavu, by v sunnitskom odboji upevnilo pocit, že šiiti a Kurdi sa proti nim spriahli. To by bol silný motív na ďalší boj.

Ak by sa referendum skončilo fiaskom, mali by militanti pocit, že sa tak stalo, pretože sa im podarilo vydesiť šiitov. Potom by im už nič nebránilo stupňovať svoje akcie. Podľahli by totiž dojmu, že teror je účinnejšia politická zbraň ako referendá a voľby.