V Minsku sa dnes schádza opozícia. Lukašenko jej to povolil. Proti všetkým demonštráciám však zasahuje veľmi tvrdo. Naposledy pred dvoma týždňami. FOTO - REUTERS
Na Októbrovom námestí v Minsku svieti obrazovka, na ktorej beží jeden z dvoch štátnych kanálov bieloruskej štátnej televízie. Vysielajú pravidelnú reportáž z pracovného dňa Alexandra Lukašenka. V tom čase vchádza bieloruský prezident a predseda olympijského výboru v jednej osobe do Paláca športu, aby si zahral obľúbený hokej.
V štátnych médiách nie je ani zmienka, že demokratická opozícia práve v týchto dňoch vyberá spoločného kandidáta na prezidentské voľby.
V poslednom nezávislom denníku Narodnaja Volja, ktorý dnes po prehranom spore pravdepodobne vychádza naposledy, je hlavnou témou Národný kongres demokratických opozičných síl.
Pod dohľadom
Všetky relevantné opozičné strany a mimovládne organizácie si po jedenástich rokoch Lukašenkovho režimu vyberú jediného kandidáta, ktorého nasadia do budúcoročných prezidentských volieb. V socialistickej budove Paláca kultúry sa dnes stretne vyše 800 delegátov, aby si vybrali zo štyroch hlavných kandidátov. Lukašenko sa rozhodol už dávnejšie: v referende si dal zmeniť ústavu, aby mohol kandidovať aj tretí raz.
Najväčší súboj asi bude medzi lídrom Zjednotenej občianskej strany Anatolom Lebeďkom a Alexandrom Milinkievičom, ktorého favorizuje mimovládny sektor.
Demokratická opozícia pôvodne počítala s tým, že si prezidentského lídra zvolí v hlavnom meste oranžovej revolúcie - v Kyjeve. Po dlhej sérii odmietnutých žiadostí o miesto na kongres požiadali o pomoc prekvapivo Lukašenka, a ten im kongres povolil.
"Pochopil, že keby legálne zaregistrovaným stranám nepovolil kongres, skončilo by sa to pre neho fiaskom," hovorí bývalý šéf akadémie vied Alexander Vojtovič, dnes jeden z lídrov opozície. "Má tiež opozíciu pod väčšou kontrolou, ako by mal v Kyjeve. Niet pochýb, že mu KGB urobí zoznam všetkých, ktorí sa v Paláci kultúry objavia."
Európa a Slovensko
Okrem politikov, predstaviteľov tretieho sektora, preverí tajná služba aj diplomatov, zahraničných politikov a novinárov. Tak to robí pri každom protivládnom proteste alebo stretnutí opozičných predstaviteľov.
Do Minska včera pricestovali aj dvaja poslanci SMK Lászlo Nagy a Arpád Duka Zolyomi, ktorý sa na pôde Európskeho parlamentu angažuje v prospech bieloruskej opozície. "Môžeme im pomôcť našimi skúsenosťami. Trvalo nám šesť rokov, kým sme porazili mečiarizmus. Naše mimovládky majú veľmi účinný know-how, ako si poradiť s autokratickým režimom," vysvetľuje Nagy.
Na otvorenie aj záver kongresu prídu v spoločnej kolóne najvyšší diplomatickí zastupitelia krajín Európskej únie. Ich prítomnosť má zabrániť komplikáciám zo strany štátnej nomenklatúry, ktorá necelý rok pred voľbami pritvrdila a zavrela viacero opozičných politikov a brutálne zbila mladých demokratických aktivistov.
Rumunský scenár
Nádej hoci aj zjednotenej opozície, že zlomia Lukašenkov režim vo voľbách, je minimálna. "Rozhádané opozičné strany ani po toľkých rokoch nedokázali prísť s programom, ktorý by oslovil voličov. Žijú vo vlastnom svete," tvrdí Vojtakovič. "Navyše, na rozdiel od Slovenska alebo naposledy Ukrajiny tu neexistujú žiadne elektronické médiá, ktoré by opozičným stranám dávali priestor. Ľudia opozičných politikov nepoznajú."
Líder opozície Lebeďko nie je veľký optimista ani v prípade revolúcie. Neverí, že by to mohlo prebehnúť pokojne ako v Československu alebo na Ukrajine. "Obávam sa, že by to bol skôr rumunský scenár," povedal pre SME.
Autor: MIREK TÓDA, Minsk
