Postarali sa o to vlani poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorí vlani presadili zmenu v rozpočtových pravidlách. Obdobie tzv. provizória, teda hospodárenia štátu bez schváleného rozpočtu, by sa ešte do vlani riadilo podľa rozpočtu, ktorý prijala vláda. Na návrh KDH sa to však zmenilo a v čase provizória sa už má postupovať podľa rozpočtu z predchádzajúceho roka.

Ešte pred rokom sa nová podoba pravidiel provizória stretla s kritikou, pretože mohla rozvrátiť verejné financie. Keby sme totiž na začiatku tohto roka mali provizórium, postupovalo by sa podľa rozpočtu z roku 2004, ktorý počítal s členstvom v Európskej únii až od mája.

"Teraz by to v podstate nebolo z hľadiska hospodárenia štátu až také zlé," pripustil šéf rozpočtovej sekcie na ministerstve financií František Palko. Výdavky v budúcom roku by až do prijatia definitívneho rozpočtu totiž museli zostať na úrovni tohtoročných. Vyššie by však boli daňové príjmy, za celý rok až o osem miliárd korún. Znížil by sa tak deficit rozpočtu. "Napriek tomu verím, že k tomuto nedôjde a SMK a ostatné koaličné strany dokážu urobiť ústupky v záujme prijatia riadneho rozpočtu," dodal Palko.

Súhlasia s ním aj bankoví analytici. Juraj Kotian, hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne, povedal, že "provizórium by teraz nepochybne znamenalo výraznejšie napredovanie v znižovaní deficitu". Fakt, že budúci rok je volebný, by podľa neho priniesol dodatočné úspory v tom, že by neprešli niektoré "predvolebné" návrhy na zvyšovanie výdavkov. "Na druhej strane, podvyživovať školstvo a zdravotníctvo blokovaním schválenia rozpočtu by bol určitý hazard," dodal.

Viac negatív ako pozitív vidí v prípadnom provizóriu Róbert Prega z Tatra banky. "V prvom rade by to bol negatívny signál pre finančné trhy, ktoré doteraz vnímali pozitívny vývoj verejných financií v predchádzajúcich rokoch. Naviac by sa asi výrazne zvýšila pravdepodobnosť predčasných volieb," povedal. Celkové dosahy provizória by však, podľa jeho slov, samozrejme záviseli od toho, ako dlho by takýto stav trval.