Po trinástich rokoch pôsobenia vo vysokej politike odstúpil minulú sobotu z postu predsedu ČSSD Stanislav Gross. Tridsaťšesťročný politik, ktorý bol svojho času najmladším predsedom vlády nielen v histórii Česka, ale aj v krajinách Európskej únie tiež oznámil, že na budúci rok nebude kandidovať ani vo voľbách do Poslaneckej snemovne. Gross vyštudoval dopravnú priemyslovku a krátky čas pracoval ako elektromechanik. Vlani v marci získal na Západočeskej univerzite v Plzni titul doktor práv.
Aj v našich rozháraných postkomunistických pomeroch je taký prudký pád z výšin moci zriedkavý. Pred necelým rokom bol Stanislav Gross všemocným mužom českej politiky, bez ktorého súhlasu nemohlo padnúť dôležité rozhodnutie. Bol premiérom a predsedom hlavnej vládnej strany, jeho moc však výrazne prekračovala možnosti poskytované ústavou hlave exekutívy. Najdôležitejším členom vlády bol už v časoch, keď v nej sedel iba v kresle ministra vnútra a na čele kabinetu stál premiér Vladimír Špidla.
Dnes je Gross padlým politikom, ktorému sa jeho stranícki kolegovia divže nezačínajú vyhýbať, aby si to prílišným ukazovaním sa v jeho spoločnosti nepokazili u dnešného šéfa Jiřího Paroubka. Gross sa vzdal všetkých politických funkcií, nebude kandidovať do parlamentu a chce sa živiť ako koncipient v advokátskej firme. Pre 36-ročného muža to bude asi najväčšia zmena v jeho živote a možno prvé tvrdé stretnutie s realitou väčšiny občanov štátu, ktorý riadil.
Až na krátky čas totiž Gross svoje dospelé roky strávil vo virtuálnom svete politiky, pripomínajúcom v mnohom akvárium odrezané od vonkajšieho sveta. Dokonca aj s manželkou sa spoznal tam - pracovala v parlamentnej reštaurácii, vychýrenej nielen kvalitou, ale najmä nereálne nízkymi cenami.
Veľká nádej českej politiky
V politike bol Gross od roku 1990, keď vstúpil po strednej škole, vojenskej službe a niekoľkých mesiacoch pri železnici (vo funkcii elektromechanik - kandidát rušňovodiča, ako uvádza v životopise na webe strany) do obnovenej sociálnej demokracie a stal sa šéfom jej mládežníckej organizácie. Nebola to zanedbateľná funkcia, zástupcovia mládežníkov mohli vo vedení strany pri hlasovaní zohrať úlohu jazýčka na váhach.
Gross to využil pri rozhodovaní o ďalšom smerovaní strany. Uzavrel spojenectvo s ambicióznym prognostikom Milošom Zemanom, podľa ktorého sa mohli sociálni demokrati k moci dostať iba vtedy, ak získajú aj hlasy voličov sklamaných ekonomickými reformami, túžiacich po istotách socializmu, ale z rôznych dôvodov predsa len nevoliacich ortodoxných komunistov. V praxi to okrem iného znamenalo posun k veľmi populistickej sociálnej rétorike.
Gross pomohol Zemanovi stať sa predsedom strany a Zeman, naopak, urobil z Grossa svojho následníka trónu a všemožne mu pomáhal v kariére. V roku 1992 sa Gross stal prvý raz poslancom parlamentu, o tri roky už šéfoval poslaneckému klubu a od roku 1998 bol podpredsedom parlamentu.
Získaval tiež jednu stranícku funkciu za druhou. Ukázal sa ako veľmi šikovný zákulisný vyjednávač, ktorý dokáže byť so všetkými zadobre - a vďaka vtedy ešte bezvýhradnej lojalite voči Zemanovi vyrástol v sivú eminenciu socialistov. Jeho zásluhou mohla strana verejnosti dokazovať, že má aj mladých sympatických politikov. Podobnú úlohu zohrávala dnešná ministerka školstva Petra Buzková. V obľúbenosti obom konkuroval iba prezident Václav Havel, ktorý v tom čase označoval Grossa za veľkú nádej českej politiky.
Imidž chlapca z ľudu
Grossovo pôsobenie v politike vyzeralo dlho na príbeh z telenovely: ako sa schopný a pracovitý mládenec vlastným úsilím vypracoval až do čela krajiny. A ako aj napriek tomu zostal skromným a obyčajným chlapcom z ľudu, ktorý si zachoval úprimný úsmev aj prosté záľuby a ako priemerný Čech rád hrá futbal a počúva popík. Je tiež vzorným milujúcim manželom a otcom v obyčajnej rodine pozostávajúcej okrem neho z blonďavej manželky a dvoch detičiek.
Byť zároveň jedným z nás, naplnením malomeštiackého ideálu, a zároveň trochu iný, aby bol dostatočne zaujímavý, je podľa reklamných odborníkov ideálny imidž pre úspešného politika. Gross si ho ako jeden z prvých českých politikov v médiách starostlivo pestoval. Púšťal si fotografov do súkromia, aby ho zvečnili pri žehlení, a jeho žena poskytovala rozhovory o tom, ako sa zoznámili, ako ju Gross prvý raz pozval na večeru do svojho staromládeneckého bytu a vyklepával pritom rezne kladivom, či ako ten byt, prv než sa tam nasťahovala, musela poriadne vygruntovať.
Minister vnútra
Jedným z tajomstiev Grossovho úspechu bolo vyhýbanie sa funkciám spojeným s konkrétnou zodpovednosťou a merateľným pracovným výkonom.
Nečudo, že vážnejšie problémy začal mať od roku 2000, keď pod nátlakom prijal funkciu ministra vnútra vo vtedy dva roky pôsobiacej Zemanovej vláde. Jeho obraz už aj dovtedy narúšali správy o tom, že je nevzdelaný a nemá názory, iba chvíľkové postoje, a vlastne ani tie nie, pretože sa nikdy k ničomu spornému jasne nevyjadril. Že je intrigán a manipulátor, ktorý nechápe pravidlá, podľa ktorých by sa mal politik v demokratickom štáte správať.
Ako minister sa navyše obklopil prednovembrovými policajnými funkcionármi, ktorých hlavnou výhodou bola lojalita voči novému šéfovi, a výrazne prispel k prevládajúcemu obrazu českej polície a tajných služieb ako nedôveryhodného skorumpovaného spolku pracujúceho na politickú objednávku. Tlač si začala všímať, že sa priatelí s ľuďmi podozrivými z trestných činov. Písala o jeho prejavoch arogancie, keď napríklad prikázal zaparkovať svoj služobný bavorák na mieste, kde ohrozoval premávku, len aby s rodinou pohodlne zašli na nedeľný obed do obľúbenej reštaurácie.
Gross bol však po Zemanovom odchode do penzie jednoznačným, aj keď ešte stále neformálnym vládcom sociálnej demokracie, a jeho pozícia sa zdala byť napriek pribúdajúcej kritike neotrasiteľná. Stále mu pomáhal chlapčenský výzor a možno naozaj úprimné počudovanie sa nad tým, prečo by to, čo robí, nemalo byť správne.
Keď musel po dvoch rokoch nedobrovoľne odísť aj ďalší sociálnodemokratický premiér Špidla, Gross zostal jediným, kto ho mohol na čele vlády aj strany teraz už oficiálne nahradiť. Špidlu aj tak označovali iba za akýsi prechodný vývojový stupeň medzi Zemanom a Grossom.
Najmladší premiér
V lete minulého roka sa Gross stal najmladším premiérom v českej histórii.
Na začiatku si nepočínal celkom zle. Síce za cenu najrôznejších ústupkov, ale udržal jednotu rozhádanej strany aj vládnej koalície a pod tlakom okolností podnikol dokonca chabé pokusy o ekonomické a sociálne reformy a modernizáciu sociálnej demokracie podľa vzoru britských labouristov.
Na rozdiel od často opakovaných tvrdení Grossovu kariéru nepotopila medializovaná aféra s jeho bytom. Nedokázal síce vysvetliť, kde naň vzal peniaze, sporná suma však bola necelý milión českých korún, teda iba drobné oproti tomu, čo sa zvykne spomínať v spojení s korupciou v najvyšších kruhoch. Pri trochu inteligentnejšej obrane by sa z toho bez problémov vykrútil. Gross však z dodnes nepochopiteľných dôvodov zmätkoval a vymýšľal si stále absurdnejšie a navzájom si odporujúce vysvetlenia, podporené na verejnosti stále absurdnejšími postavičkami.
Smrteľný úder od podnikavej manželky
Smrteľnú ranu mu zasadili čudné podnikateľské aktivity jeho ženy Šárky, ktorá bez vlastných vykázateľných príjmov začala kšefty s nehnuteľnosťami za milióny korún. Navyše, jej spoločníčkou bola rodinná priateľka Grossovcov, ktorá podľa mnohých nepriamych dôkazov prevádzkovala nevestinec a medzitým ju odsúdili na päť rokov nepodmienečne za poisťovacie podvody.
To už Gross neustál a v apríli tohto roku odišiel z čela vlády. Ako nástupcu si sám vybral súčasného premiéra Jiřího Paroubka, o ktorom si myslel, že bude iba bábkou, ktorú bude môcť riadiť spoza kulís. Paroubek však odhadol zmenený pomer síl v strane a Grossa veľmi rýchlo vyšachoval z moci. Grossovi bývalí spojenci a blízki, napríklad Buzková, stranu teraz buď rýchlo opúšťajú, alebo bývalého šéfa zavrhujú a skladajú hold novému náčelníkovi. Posledná aféra s korupciou pri privatizácii Unipetrolu, do ktorej mal byť Gross opäť zapletený, je iba posledným klincom do jeho politickej rakvy.
o o o
Exvládca sa stal obeťou pomerov a vzťahov, ktoré v štáte, ale najmä vo vlastnej strane viac než ktokoľvek iný vytváral. Získal si pritom príliš mnoho nepriateľov, narušil príliš mnoho záujmov, už nemal čo ponúknuť na výmenu a všetko sa mu naraz zosypalo na hlavu. Stal sa tak trochu obetným baránkom, niet ho však prečo moc ľutovať. Sám celý čas vlastným príkladom dokazoval, že dôležité nie sú názory a že všetky spojenectvá fungujú iba účelovo. Jeho najlepší žiaci mu to vracajú aj s úrokmi.
Podnikavá Šárka
Grossova manželka Šárka vzbudzovala svojimi neohrabanými podnikateľskými aktivitami pozornosť už predtým, ako sa jej manžel stal premiérom. Predávala napríklad kozmetické prípravky firmy Amway, fungujúcej podľa niektorých odborníkov na princípe pyramídovej hry. Svojim kolegom ich dokonca ponúkal aj Gross v parlamente.
Po vypuknutí aféry s bytom týždenník Respekt zistil, že Šárka ako "podnikateľka" medzitým postúpila vyššie. Vzala si úver takmer šesť miliónov českých korún, aby spoločne s priateľkou Libušou Barkovou v troch susediacich domoch v Prahe vybudovali luxusný bytový komplex. Úver získala Grossová nepochopiteľne ľahko od banky patriacej finančníkom zaujímajúcim sa o privatizáciu Telecomu, o ktorej rozhodoval jej manžel. Barkovú navyše už v tom čase vyšetrovala polícia, pretože si nechala neoprávnene vyplatiť poistku na domy údajne poškodené povodňami. Hlavne však vlastnila dom, v ktorom sídlil najznámejší pražský nevestinec. Médiá priniesli rad dôkazov a svedectiev, podľa ktorých bolo spojenie medzi Barkovou a nevestincom tesnejšie, ako tvrdila a že túto inštitúciu pravdepodobne priamo prevádzkovala.
Svoju politickú kariéru začal Gross hneď po revolúcii v roku 1989 ako dvadsaťročný. Fotografia je z roku 1992, keď už bol členom Poslaneckej snemovne.
Vo februári 1996 sa Stanislav Gross, vtedy predseda poslaneckého klubu ČSSD v českom parlamente, druhý raz oženil. Jeho manželkou sa stala zástupkyňa vedúcej reštaurácie v Poslaneckej snemovni Šárka Bobysudová. Grossovým svadobným svedkom bol vtedajší predseda ČSSD a Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Miloš Zeman.
Stanislav Gross púšťal médiá aj do svojho súkromia a svoj politický imidž si pestoval aj ako vzorný milujúci manžel a otec. So ženou Šárkou má dve dcéry - Denisu a Natálku. Foto ČTK
