BRUSEL - Rakúsko včera zablokovalo poslednú dohodu nutnú na hladký rozjazd historických vstupných rozhovorov medzi Európskou úniou a Tureckom. Robí to z obavy svojich obyvateľov, že únia nie je schopná prijať za člena 70-miliónové moslimské Turecko aj pre to, že bojuje za začatie vstupných rozhovorov s Chorvátskom. Turecko tak Viedni slúži ako nástroj vydierania.
Rozhovory s Tureckom sa majú začať už tento pondelok, ale členské štáty stále ešte neposvätili podrobný plán, podľa ktorého sa budú rokovania odvíjať. Britské predsedníctvo sa preto rozhodlo zvolať na nedeľu krízové stretnutie ministrov zahraničných vecí únie.
Rakúsko, najtvrdší oponent plného tureckého členstva, podľa diplomatických zdrojov včera trvalo na tom, aby únia dala Ankare najavo, že rozhovory sa nemusia skončiť jej plným členstvom, ale len "privilegovaným partnerstvom". Turci to však odmietajú a vyhrážajú sa, že ak únia pristúpi na návrhy Rakúska, neprídu v pondelok na otvorenie rokovaní. Predseda tureckého parlamentu Bulent Arinc dokonca vyhlásil, že Európania skúšajú nervy Turecka. "Zdá sa mi, že niektoré kruhy sa nás chcú zbaviť tým, že nás dotlačia k zabuchnutiu dverí," povedal.
Rakúsko zostáva v únii vo svojom neústupnom postoji osamotené. Viedeň teraz stavia na určitý výmenný obchod. Bojuje za Chorvátsko, ktoré malo začať rozhovory už v marci. Sú však stále zablokované, pretože Záhreb doteraz nevydal pred trestný tribunál v Haagu hľadaného vojnového zločinca generála Anteho Gotovinu.
"Ak veríme Turecku, že urobí ďalšie pokroky, potom by sme mali veriť tiež Chorvátsku. Je v záujme Európy začať rokovať s Chorvátskom okamžite," povedal rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel v rozhovore pre denník Financial Times.
Posun voči Chorvátsku sa nedá vylúčiť. Cez víkend sa totiž zíde európska pracovná skupina, na ktorej sa možno zúčastní hlavná žalobkyňa Carla del Ponteová. Tá je teraz v Záhrebe, kde zisťuje posledné postupy chorvátskej vlády. Diplomati v Bruseli sa však obávajú, aby obrat v prístupe k Chorvátsku nepodlomil snahy o zadržanie zločincov balkánskych vojen.
Autor: JOHANNA GROHOVÁBrusel
