Väčšinou moslimské Turecko včera oznámilo, že je pre neho neprijateľné, aby bolo členom len na polovicu. "Odklonenie od plného členstva Turecka nebude v žiadnom prípade prijaté," vyhlásil hovorca tureckého ministerstva zahraničia Namik Tan.

Ide o podráždenú reakciu Ankary na čoraz intenzívnejšie snahy mnohých európskych kresťanských demokratov na čele s rakúskou vládou, aby pri pondelňajšom dialógu s Ankarou bolo jasne povedané, že vyjednávanie môže skončiť iba pridruženým statusom Turecka k únii. Rakúsko je podľa diplomatov vo svojej snahe osamotené, ale ešte môže pondelňajší rozbeh skomplikovať, keď zablokuje schválenie posledného dokumentu: podrobného plánu vyjednávania.

Aká výbušná a rozdeľujúca je téma Turecko v Európe, ukázala i včerajšia vášnivá debata v Európskom parlamente. Mnoho poslancov, predovšetkým nemeckých kresťanských demokratov a francúzskych konzervatívcov, pochybovalo, či únia je vôbec schopná sedemdesiatmiliónové, väčšinou chudobné a moslimské Turecko prijať. Naopak, socialisti či Zelení turecký vstup podporujú.

Poslanci síce včera odsúhlasili štart pondelňajších rozhovorov, na návrh ľudovcov však parlament odložil hlasovanie o colnej únii, ku ktorej Turecko nedávno pristúpilo. "Turecká vláda pristúpila k colnej únii, ale zároveň odmietla uznať Cyprus. To je logicky a politicky neprijateľné," uviedol Hans-Gert Pöttering. Turecko po podpise protokolu totiž oznámilo, že to nie je oficiálne uznanie cyperskej vlády.

Odklad hlasovania však už nemôže štart rozhovoru s Ankarou zablokovať.

Včerajšia rezolúcia Európskeho parlamentu síce nie je záväzná, ale pre Turecko nebude príjemná. Podľa nej Turecko nespĺňa všetky podmienky na začatie rozhovorov a žiada, aby rokovanie malo otvorený koniec. Parlament včera navyše vyzval Ankaru, aby uznala, že zabíjanie Arménov v roku 1915 bola genocída, čo turecká vláda zásadne odmieta.

Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Štrasburg