Rovnako ako v apríli na európskom šampionáte vo Varne, ani teraz v Budapešti na majstrovstvách sveta naši voľnoštýliari neoslnili. V Bulharsku sa kvinteto Babrnák, Dancák, Lapšanský, Pecha a Fašánek (ten po zmätkoch s vážením vôbec nesúťažil) nedočkalo ani jedného víťazstva, v Maďarsku dokázal vyhrať len Babrnák (dva zápasy). Reprezentačný tréner PETER HIRJAK mal čo vysvetľovať.

Ako sa zmierujete s ďalším sklamaním?

Ťažko, ale nie každá prehra je rovnakým neúspechom. Roman Kollár s Abdulajevom v päťdesiatpäťke nemohol vyhrať. Čakalo sa, že Azerbajdžanec pôjde do finále a Romana tým vytiahne do opráv. Aj sa vedľa žinenky už rozcvičoval, ale Abdulajev nečakane skončil v semifinále s Bulharom Velikovom. Smola. Ani Pecha v kategórii do 96 kíl s Američanom Cormierom nemal šancu.

Ktoré prehry vás teda najviac bolia?

Fašánkova v šesťdesiatke. Arména Berberiana mohol zdolať. Formu mal, aj šanca rozhodnúť zápas sa mu naskytla. Andrej však čakal, čo urobí súper namiesto toho, aby zariskoval. A tým, že neurobil nič, napokon zápas prehral. Chcelo to viac odvahy. Rovnako Dancák v prvom kole kategórie do 74 kíl nemal ťažkého súpera. Azerbajdžanec Alijev bol zdolateľný, no po dvoch kolách bolo 1:1. Potom však súper aj s pomocou rozhodcov zaútočil a rozhodol. Nebyť týchto dvoch prehier, bol by som spokojný.

Ako sa vám pozdával najmladší člen výpravy Dušan Babrnák?

Klobúk dolu, čo predviedol. Pri premiére na MS vyhrať dva zápasy. Ďalej to už nešlo, Japonec Ikemacu, ktorý jeho ťaženie ukončil, už toho má za sebou veľa. Skúsenosti rozhodli.

Čím si ten nedostatok zdravého risku u niektorých reprezentantov vysvetľujete?

Aj tí starší už toho toľko poprehrávali, že sa boja riskovať viac. Často to totiž znamená prehru.

Čo s tým mienite robiť?

Už sme pracovali aj s psychológom, ale to príliš nepomáhalo. Uvažujem, že na budúci rok vynecháme majstrovstvá Európy v Moskve a sústredíme sa len na septembrový svetový šampionát v Šanghaji. Najviac nám totiž chýba dlhší a súvislo strávený čas prípravy na žinenke. Keď budeme päť mesiacov makať na žinenke a neprerušíme ho žiadnou vážnou súťažou a prípadnými prehrami, ktoré chalanov ešte viac zdeptajú, myslím si, že získame viac. Aj Rusi to tak robia a osvedčilo sa im to.

Aké budú ďalšie priority reprezentácie?

Stále ňou zostáva olympiáda. Na nej nám záleží najviac, aj preto chceme v príprave stupňovať tempo. Aby sme nedopadli ako v prípade Štefana Fernyáka, keď v roku 1993 získal na ME v Istanbule bronz a potom sa na olympiádu do Atlanty o tri roky neskôr vôbec nedostal. My chceme byť v najlepšej forme v olympijskom roku, lebo vtedy od nás každý chce výsledky.