Fruni sa na Ústavnom súde neúspešne sťažoval už druhýkrát. Hoci ho musela zatknúť chorvátska polícia, namietal, že dôvody na jeho útekovú väzbu neexistujú. "Hranicu štátu prekročil mesiac predtým, ako sa začalo akékoľvek trestné konanie, v čase, keď podľa neho o možnom obvinení ani len netušil," tvrdila jeho advokátka.
Fruni vraj vždy spolupracoval so štátnymi orgánmi. Sťažoval sa aj na chyby súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol 23. augusta. Medzitým Frunimu predĺžili pobyt vo väzení o ďalší polrok.
Fruni podal trestné oznámenia na exministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, exministra vnútra Ivana Šimka, ministrov Daniela Lipšica a Vladimíra Palka a na ďalších ľudí. Okrem iného je presvedčený, že cieľom väznenia v Ilave a iných opatrení bola snaha o jeho fyzickú likvidáciu. Podľa advokátov je psychicky na dne, lebo vo väzbe je už tri a pol roka.
Advokátka nie je spokojná ani s prístupom Ústavného súdu k obom sťažnostiam. V prvom prípade rozhodol po štyroch, v druhom po šiestich mesiacoch.
Fruni napísal otvorený list generálnemu prokurátorovi, kde sa na takmer stovke rukou písaných strán dožaduje svojich ústavných a občianskych práv. Píše napríklad, že Horizont investoval peniaze do projektov a spoločností, kde sa dala čakať návratnosť od troch do piatich rokov. Spomína dcérske firmy Horizontu - napríklad Tatrathermál a Malé vodné elektrárne na Slovensku, Marshall Bus vo Veľkej Británii či Amfora v Chorvátsku.
Špeciálny súd termín pojednávania s Frunim určí najskôr koncom októbra. Sudca študuje spis, ktorý má viac ako 58-tisíc strán. Fruni, Marián Šebeščák, František Matík a Anna Molčanová sú obžalovaní z podvodov a porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Dopustili sa ich ako predstavitelia Horizontu a B. M. G. Invest, ktoré získali od klientov viac ako 62,783 miliardy korún. (sen)
