BRATISLAVA - Slovenské školstvo je čoraz horšie. Dnešní ôsmaci majú slabšie vedomosti z matematiky ako pred 10 rokmi. V roku 1995 dosiahli maximálny výkon 861 bodov, v roku 2003 už len 672 bodov. A až desatina ôsmakov má o matematike iba základné vedomosti. Klesá kvalita učiteľov a na vine sú aj ich nízke platy.
Aj takto hodnotí úroveň vzdelania správa, ktorú o slovenskej mládeži prednesie minister školstva Martin Fronc 10. októbra Rade Európy.
Podľa správy sa iba 25 percent maturantov dostane na Slovensku na vysoké školy, kým vo vyspelých krajinách je to až 40 percent. Nízky je aj počet študentov, ktorí skončia školu maturitou.
Samo ministerstvo priznáva, že situácia sa desiatky rokov nerieši aj preto, lebo Slovensko nemalo osvietenú vládu, ktorá by investovala do vzdelania a kultúry.
Ekonóm Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že mýtus o našej vysokej úrovni školstva padá a trend poklesu je alarmujúci. Naše vzdelávanie podľa neho ešte stále stojí na mechanickom memorovaní a "v tom sú naši žiaci dobrí". Napriek klesajúcej úrovni je v celosvetovom porovnaní Slovensko ešte stále na 13. mieste a výkon našich ôsmakov je porovnateľný s medzinárodným priemerom.
Podľa správy sú naši ôsmaci málo samostatní pri riešení úloh a aj Salner hovorí, že aj dobrí žiaci dopadajú horšie pri testoch, keď majú svoje vedomosti uplatniť.
Ministerstvo školstva tvrdí, že pripravuje reformu, ktorá z dieťaťa pomôže vychovať "vzdelanú, kultúrnu a všestrannú osobnosť" a učiteľom poskytne "široký priestor na to, aby žiaka viedli k samostatnosti". Podľa hovorkyne ministerstva Kataríny Hamerlovej by reforma mala zmeniť učebné osnovy a podporovať kvalifikovaných učiteľov cudzích jazykov a informatiky.
Skupina expertov z Rady Európy vo svojom stanovisku k správe upozorňuje aj na to, že u nás je málo rozvinuté neformálne štúdium, ktoré vo svete zvyšuje vzdelanie národa.
