Ak má človek pocit, že sa súčasná architektúra vzďaľuje ľudským proporciám, ak sa žijúci pod tlakom dehumanizovaného urbanistického prostredia necíti spokojný, nemá ďaleko od pravdy. V 80. rokoch si práve zmenu vo filozofii bývania všimol taliansky mysliteľ Massimo Cacciari: "Základnou charakteristikou života v metropolách je ne-bývanie." A volí ešte tvrdšie slová, keď vyhlasuje, že "domov je minulosťou, už neexistuje".

Zmysel architektúry a možnosti jej interpretácie prináša publikácia z produkcie pražskej Vysokej školy umelecko-priemyselnej. Za výberom trinástich statí najaktuálnejších pohľadov na vývoj v architektúre z filozofického, sociologického a etického či historického hľadiska, stojí Petr Kratochvíl. Absolvent filozofie a psychológie na Univerzite Karlovej v Prahe má už za sebou niekoľko odborných publikácií na tému architektúry.

Preložil niekoľko kľúčových svetových príspevkov - knihu Genius Loci Ch. Norberga-Schulza, či kritické dejiny modernej architektúry od Kennetha Framptona, ktorá vyšla minulý rok. Kratochvíl je autorom publikácií Architektura a město, Česká architektura 1989 - 1999, vydal rozhovory s architektmi a v najbližšom čase vyjde aj publikácia venovaná svetovej autorke českého pôvodu Eve Jiřičnej.

Najnovší zborník je jedným z tých kvalitných príspevkov, ktoré sa na architektúru nedívajú iba cez jej vizuálnu prizmu. Sledujú jej spoločensko-psychologické pôsobenie, jej meniacu sa úlohu, jej vedomú podporu či potláčanie ľudských hodnôt, v čase, keď sa slovami jedného z prispievateľov knihy Juhaniho Pallasmau architektúra stala umením tlačených obrazov zachytených uponáhľaným okom kamery.

Pallasmaa sa pýta, prečo sa architektúra odvracia od spoločenskej reality, prečo sú schopnosť vcítenia a sociálne vedomie nahrádzané narcizmom a nestriedmosťou. Na otázky etickej funkcie architektúry odpovedá Karsten Harries, rozmer ľudskosti v architektúre skúma Dalibor Veselý. Publikáciu dopĺňa aj text filozofa Jeana Baudrillarda, či už spomínaného Kennetha Framptona.

Zborník ako celok možno na prvý pohľad zastraší prívalom slov bez obrazového sprievodu. Je však neoceniteľným najmä iným náhľadom na svet, na aký sme zvyknutý. Nezjednodušuje, namiesto plochej enumerácie či adorácie ponúka vysokohodnotné myšlienky, ako by sa malo, na to, v čom bývame a v čom trávime väčšinu nášho života, nazerať. Ako to, čo sa nám javí jednoduché, nesie so sebou množstvo významov, posolstiev, posunov a následkov nielen do budúcnosti, ale najmä pre to, čo žijeme dnes.

Situáciu, v ktorej sa ocitá súčasná architektúra, výstižne ohodnotil Juhani Pallasmaa: "Nemyslím si, že v dnešnej zložitej dobe by sme mohli pomocou architektúry vybudovať Arkádiu. Môžeme však vytvárať architektonické diela, ktoré potvrdzujú ľudské hodnoty, odhaľujú poetické dimenzie každodenného života a ponúkajú zárodky nádeje vo svete, ktorý akoby stratil svoju súdržnosť a významovosť."